Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia. Známa je pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ako aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu.
Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m.
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955.
Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu.