Stačí pár krokov od letnej planiny plnej rozpálených kameňov a z hlbín vás ovanie chlad ako z otvorenej chladničky. Jaskyňa Silická ľadnica predstavuje jednu z najvýznamnejších prírodných pozoruhodností Silickej planiny v Slovenskom krase. Nachádza sa na Silickej planine, približne 2 km západne od obce Silica v okrese Rožňava. Ústie vstupnej korózno-rútivej priepasti leží v nadmorskej výške 503 m – a práve táto nízka poloha robí z ľadnice svetový unikát.
Ako vznikla – príroda a geológia
Jaskyňa je dlhá 1100 m a hlboká 110 m, vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Dolné, prevažne horizontálne časti jaskyne vytvoril podzemný tok Čierneho potoka. Vody Čierneho potoka zo Silickej ľadnice tečú do neďalekej Gombaseckej jaskyne. Vstupná priepasť vznikla prepadnutím stropu staršej jaskyne; podľa odhadov sa tak stalo približne pred 2 000 rokmi. Jej steny dosahujú hĺbku okolo 90 metrov.
Horná priepasťovitá časť Silickej ľadnice je čiastočne zaľadnená – po zarútení prechodu do dolných častí sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu a tvorbou ľadu. Studený vzduch je ťažší ako teplý, preto v zime klesá do priepasti a v lete v nej zostáva uväznený. Je to najnižšie situovaná klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma. Ľadová výzdoba je skromná, no vydrží aj letné horúčavy.
História a archeológia
Jaskyňa bola známa už v 18. storočí – jej nákres zhotovil J. Buchholtz v roku 1719 a zmieňuje sa o nej aj Matej Bel v roku 1744. Do Archeologického dómu prenikol J. Majko v roku 1931. Pokračovanie podzemných priestorov pozdĺž Čierneho potoka objavili českí speleopotápači až v roku 1988.
Ešte predtým, než sa jaskyňa zaľadnila, slúžila ako útočisko ľuďom. Archeológovia tu našli doklady osídlenia z mladšej doby kamennej (neolitu), doby bronzovej aj z laténskeho obdobia, keď tu žili Kelti. Uhlíky z ohnísk dokonca naznačujú možné osídlenie už v mladom paleolite.
