Priamo nad obcou Hajnáčka v okrese Rimavská Sobota, v srdci Cerovej vrchoviny a Novohrad-Nógrád geoparku, sa dvíha strmé čadičové bralo s pozostatkami stredovekého hradu. Hajnáčsky hrad je nezvyčajná zrúcanina, ktorej múry takmer dokonale splývajú s tmavou vulkanickou skalou. Hradný vrch je zároveň chránenou prírodnou pamiatkou a vedie naň krátky náučný chodník, takže výlet spája históriu, geológiu a výhľady na okolité sopečné kopce.
História a zaujímavosti
Prvá písomná zmienka o počiatkoch hradu pochádza z roku 1245 a v roku 1247 získal šľachtic Miko povolenie hrad stavať. Začiatkom 14. storočia bol hrad v držbe kráľa Karola I. Róberta, v rokoch 1321 až 1424 patril rodu Széchényiovcov a od roku 1438 Palócziovcom. V 16. storočí sa hrad ocitol na hranici tureckej expanzie – v rokoch 1545 až 1593 ho Turci v dvoch etapách obsadili. V roku 1703 hrad vyhorel a odvtedy postupne chátral až do dnešnej podoby zrúcaniny. Z pôvodných stavieb zostali len nepatrné zvyšky: najlepšie rozpoznateľná je najvyššia, ťažko prístupná časť s palácom a podkovovitou baštou, ďalej zvyšky múrov a pivnica.
Hradný vrch je z geologického hľadiska diatréma – eróziou vypreparovaná výplň sopúcha tvorená bazaltovými tufmi a tufovými brekciami s úlomkami pórovitého bazaltu a prepálených pieskovcov, ktoré prerážajú mladšie bazaltové žily. Rádiometrické datovanie určilo vek žíl na približne 2,75 milióna rokov. Lokalita je chránená ako prírodná pamiatka so 4. stupňom ochrany.
