Nad obcou Hajnáčka v Cerovej vrchovine sa dvíha pravidelný kužeľ vysoký 537 metrov, ktorý pred vyše miliónom rokov navŕšili úlomky lávy, popol a sopečné bomby. Ragáč patrí k najmladším sopkám na Slovensku a pod jeho vrcholom sa ukrývajú jaskynky, ktoré vytvorili unikajúce sopečné plyny.
Príroda a charakteristika
Ragáč v okrese Rimavská Sobota vznikol ako troskový kužeľ, keď z prívodného kanála vyletovali úlomky lávy, popol a sopečné bomby, ktoré sa spekli do pórovitého aglomerátu. Vo vrcholovej časti kužeľa prechádza niekoľko bazaltových žíl (dajok). Zo sopky sa smerom na juh rozlial lávový prúd dlhý približne 3 kilometre, vytekajúci v dvoch vrstvách oddelených skokom vysokým 10 až 15 metrov. Rádiometrické datovanie čadiča z lávového prúdu určilo jeho vek na 1,39 ± 0,19 milióna rokov, Ragáč je tak považovaný za druhú najmladšiu sopku na Slovensku.
Pod vrcholom sa nachádzajú exhalačné jaskyne, ktoré vznikli únikom sopečných plynov – Ragáčska studňa, Ragáčsky komín a Ebeczkého jaskyňa.
Príroda a ochrana
Národná prírodná rezervácia Ragáč bola vyhlásená v roku 1964 a naposledy novelizovaná v roku 1988, dnes na ploche necelých 10 hektárov. Podľa oficiálneho zdôvodnenia chráni „súbor geologických a geomorfologických javov dokumentujúcich finálnu sopečnú činnosť“ a prirodzené lesné spoločenstvá Cerovej vrchoviny s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a húb, ktoré tu rastú na výslnných sopečných svahoch.
