Slovensko má svoju „Pisu“ – a stojí priamo uprostred Banskej Bystrice. Na hornom konci Námestia SNP v Banskej Bystrici sa týči renesančná Hodinová veža, ktorej stavbu začali mešťania v roku 1552. Je jednou z dominánt historického centra mesta a vďaka viditeľnému vychýleniu od zvislej osi ju mnohí poznajú aj ako Šikmú vežu. Po vyše sto drevených schodoch môžete vystúpiť až na jej ochodzu a pozrieť sa na mesto z vtáčej perspektívy.
História
Nápad postaviť v meste tretiu vežu – popri veži mestského hradu a farského kostola – sa zrodil v mestskej rade v roku 1552. Mestská účtovná kniha prezrádza, že Bystričania nechceli zaostávať za Kremnicou a Banskou Štiavnicou, ktoré mali po dvoje hodiny, a staré hodiny vraj išli zle a z časti námestia ich nebolo dobre vidieť. Stavba sa začala 4. júla 1552, v tom roku sa však na nej pracovalo iba šesť a pol dňa – peniaze si vyžiadala obrana mesta pred hroziacim tureckým nebezpečenstvom. Veža bola dokončená pravdepodobne v rokoch 1553 – 1554.
Okrem nesenia mestských hodín slúžila aj ako strážna veža: stála služba odtiaľ sledovala okolie aj to, či v meste nevypukol požiar. Vo veži bývali mestskí trubači, ktorí ohlasovali hodiny, trúbili pri slávnostiach a na poplach. Veža bola pristavaná k budove mestskej váhy, a preto sa jej hovorilo aj Vážnicová, pre farbu strechy zase Zelená. Pod ňou sa nachádzalo väzenie a mučiareň.
Pôvodne renesančná veža siahala len do výšky dnešnej ochodze, teda asi 20,5 metra. Viackrát vyhorela – v rokoch 1653, 1723, 1761 aj 1782 – a pri prestavbách postupne dostala barokovú nadstavbu, medenú strechu a súčasnú podobu. Dnes meria približne 34 metrov. Z najstaršieho renesančného obdobia sa zachoval trup veže v prvých dvoch podlažiach s renesančným oknom do námestia.
Prečo je veža šikmá
Veža sa v priebehu storočí mierne naklonila od zvislej osi, čo je viditeľné najmä pri pohľade z blízka. Prvé trhliny na susednom dome sa objavili v roku 1920, v roku 1956 bola výchylka zreteľná už voľným okom a ešte sa zväčšila po asanácii susednej budovy v 60. rokoch 20. storočia. Za príčinu sa považuje najmä kolísanie hladiny spodnej vody. Dnes je veža odklonená od zvislice približne o 68 centimetrov a pri rekonštrukcii bola staticky zabezpečená. Ľudová legenda to však vysvetľuje po svojom: vežu vraj naklonili anjeli, ktorí sa pri nočnom lete nad mestom zrazili a zachytili o jej vrchol.
Čo vás čaká
Verejnosti je veža prístupná od komplexnej rekonštrukcie spolu s obnovou námestia v 90. rokoch 20. storočia, keď pôvodné schodisko nahradilo nové drevené s miernejším sklonom. Ochodzu obnovili v rokoch 2013 – 2014 so zachovaním pôvodných detailov. Z ochodze sa vám naskytne výhľad na celé Námestie SNP, Kapitulskú ulicu a Mestský hrad, v diaľke na Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru či Nízke Tatry. Veža slúži aj ako výstavný priestor a miesto koncertov.
Praktické informácie
Hodinová veža stojí na Námestí SNP, v pešej zóne historického centra. Vstupné je spoplatnené, podľa cenníka Visit Banská Bystrica symbolické (2 € dospelí, 1 € zľavnené; deti do 6 rokov zdarma). Otváracie hodiny a aktuálne ceny odporúčame overiť na webe visitbanskabystrica.sk pred návštevou. Výstup vedie po úzkom drevenom schodisku, preto nie je bezbariérový.
Tipy na výlety v okolí
- Mestský hrad – areál s Barbakanom, farským Kostolom Nanebovzatia Panny Márie a ďalšími pamiatkami, len pár krokov od veže.
- Námestie SNP a Thurzov dom – prechádzka po historickom námestí lemovanom meštianskymi domami.
- Múzeum SNP – výrazná moderná stavba s expozíciou o Slovenskom národnom povstaní.
- Urpín – vrch nad mestom, pod ktorým sa v roku 1552 lámal kameň na stavbu veže, s pekným výhľadom na Banskú Bystricu.
