Slovensko má svoju „Pisu“ – a stojí priamo uprostred Banskej Bystrice. Na hornom konci Námestia SNP v Banskej Bystrici sa týči renesančná Hodinová veža, ktorej stavbu začali mešťania v roku 1552. Je jednou z dominánt historického centra mesta a vďaka viditeľnému vychýleniu od zvislej osi ju mnohí poznajú aj ako Šikmú vežu. Po vyše sto drevených schodoch môžete vystúpiť až na jej ochodzu a pozrieť sa na mesto z vtáčej perspektívy.
História a zaujímavosti
Nápad postaviť v meste tretiu vežu – popri veži mestského hradu a farského kostola – sa zrodil v mestskej rade v roku 1552. Mestská účtovná kniha prezrádza, že Bystričania nechceli zaostávať za Kremnicou a Banskou Štiavnicou, ktoré mali po dvoje hodiny, a staré hodiny vraj išli zle a z časti námestia ich nebolo dobre vidieť. Stavba sa začala 4. júla 1552, v tom roku sa však na nej pracovalo iba šesť a pol dňa – peniaze si vyžiadala obrana mesta pred hroziacim tureckým nebezpečenstvom. Veža bola dokončená pravdepodobne v rokoch 1553 – 1554.
Okrem nesenia mestských hodín slúžila aj ako strážna veža: stála služba odtiaľ sledovala okolie aj to, či v meste nevypukol požiar. Vo veži bývali mestskí trubači, ktorí ohlasovali hodiny, trúbili pri slávnostiach a na poplach. Veža bola pristavaná k budove mestskej váhy, a preto sa jej hovorilo aj Vážnicová, pre farbu strechy zase Zelená. Pod ňou sa nachádzalo väzenie a mučiareň.
Pôvodne renesančná veža siahala len do výšky dnešnej ochodze, teda asi 20,5 metra. Viackrát vyhorela – v rokoch 1653, 1723, 1761 aj 1782 – a pri prestavbách postupne dostala barokovú nadstavbu, medenú strechu a súčasnú podobu. Dnes meria približne 34 metrov. Z najstaršieho renesančného obdobia sa zachoval trup veže v prvých dvoch podlažiach s renesančným oknom do námestia.
