Veža, ktorá sa nakláňa ako tá v Pise, barokový stĺp so sochou Panny Márie, secesná fontána a rad farebných štítov meštianskych domov – Námestie SNP je obývačkou Banskej Bystrice už viac ako šesť storočí. Kedysi rušný banícky rínok je dnes pešou zónou, kde sa stretávajú študenti, rodiny aj turisti, a kde sa odohrali kľúčové chvíle slovenských dejín 20. storočia.
História a zaujímavosti
Mesto získalo mestské privilégiá od kráľa Bela IV. v roku 1255 a bohatstvo mu priniesla meď zo Starohorských vrchov. Námestie bolo stáročia obchodným centrom – volalo sa jednoducho Ring či Rínok, neskôr Hlavné námestie. V roku 1886 dostalo meno kráľa Bela IV., v čase prvej republiky sa volalo Masarykovo, koncom roka 1938 Námestie Andreja Hlinku a po roku 1945 Námestie Národného povstania, z ktorého vzniklo dnešné Námestie SNP. Na rínku stál aj pranier so železnou klietkou hanby a konali sa tu popravy.
Meno námestia pripomína 29. august 1944, keď sa Banská Bystrica stala centrom Slovenského národného povstania. Pri oslobodzovaní mesta v roku 1945 padli sovietski vojaci, ktorým je venovaný čierny obelisk. Námestie zažilo aj veľké zhromaždenie pri návšteve prezidenta Masaryka v roku 1923 a 21. novembra 1989 sa tu konala študentská demonštrácia, jedna z prvých udalostí Nežnej revolúcie. Spolu s areálom mestského hradu je historické jadro od roku 1955 mestskou pamiatkovou rezerváciou.
Čo uvidíte
Hodinová veža sa začala stavať v roku 1552 ako súčasť mestského väzenia; v prízemí bola cela, z ktorej viedla cesta k pranieru. Dnešnú podobu dostala pri barokovej prestavbe po požiari v roku 1761. Jej vrchol je od zvislice odklonený približne o 40 centimetrov a hore vedie 117 drevených schodov, odkiaľ je najkrajší pohľad na strechy námestia, mestský hrad a okolité pohoria.
