V hlbokých a tichých lesoch pohoria Tribeč, na kremencovom vrchu Skalka nad cestou z Topoľčianok do Skýcova, ležia romantické ruiny hradu Hrušov. Prostredie plné lesného pokoja, spevu vtáctva a vône dubových hájov vytvára z tejto pamiatky dokonalé útočisko pre každého, kto túži po spomalení a načerpaní nových síl.
Strážca banských ciest a ryžovísk zlata
Počiatky hradu Hrušov siahajú do druhej polovice 13. storočia, do obdobia po odchode Mongolov z Uhorska – v listinách sa hrad prvý raz spomína v roku 1253. Jeho výstavba úzko súvisela s potrebou chrániť obchodnú cestu spájajúcu Požitavie s Ponitrím a zároveň dohliadať na bohaté ryžoviská zlata v potoku Leveš, ktorý preteká pod hradom – spolu so susednými hradmi Michalov hrad a Čierny hrad tvoril Hrušov reťaz pevností strážiacich túto trasu. So založením hradu sa spája rod Čákovcov, najmä mocný Matúš Čák Trenčiansky, hoci podľa niektorých bádateľov mohol stavbu započať už jeho strýko Štefan. Vystriedal viacero majiteľov vrátane kráľovských rodov a v rokoch 1321 – 1344 rodinu Levických. Podobne ako mnoho iných pevností v regióne, aj Hrušov postihol tragický osud – vlastníčka hradu Alžbeta, príbuzná Františka II. Rákociho z panstva v Topoľčiankach, dala v roku 1703 predvídavo odviezť všetky cennosti z hradu i z Topoľčianok do bezpečia na rodové panstvo v Novigrade. V roku 1708 bol hrad počas povstaleckých bojov dobytý a vypálený cisárskym vojskom a odvtedy pustol; noví majitelia panstva, Zichyovci, oň už nejavili záujem a materiál z ruín neskôr poslúžil aj na stavbu cesty medzi Topoľčiankami a Skýcovom.
Architektúra a priestory zrúceniny
Hrad Hrušov vyniká harmonickou kompozíciou gotických a renesančných stavieb, ktoré boli citlivo včlenené do skalného hrebeňa:
- Valcovitá hlavná veža (bergfrit): Ústredná dominanta hradu s dochovanými kamennými detailmi.
- Obytné paláce horného hradu: Dvojpodlažné budovy so zachovanými zvyškami gotických portálov, okenných ostení a klenbových nábehov.
- Renesančná delostrelecká bašta: Masívna polkruhová stavba na dolnom nádvorí, ktorá slúžila na aktívnu delostreleckú obranu.
- Hospodárske predhradie: Nádvorie s pozostatkami kováčskej dielne, stajní a hradnej pekárne.
Obľúbené miesto prezidenta T. G. Masaryka
Hrad Hrušov si v medzivojnovom období získal mimoriadnu priazeň prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Počas svojich pravidelných letných pobytov v neďalekom zámku v Topoľčiankach prezident veľmi rád podnikal osamelé vychádzky na koni práve k ruinám Hrušova, kde nachádzal ticho a inšpiráciu pre svoje myšlienky, a na priľahlej lúke sa stretával aj s Edvardom Benešom a ďalšími členmi vlády. Práve vďaka Masarykovej obľube sa Hrušov v rokoch 1928 – 1930 ako vôbec prvý hrad na Slovensku dočkal rozsiahlej odbornej konzervácie. Po prezidentovej smrti umiestnili na lúčke pod hradom skauti pamätný kameň pripomínajúci jeho spätosť s týmto miestom. O dnešný výborný stav zrúceniny sa od roku 2004 stará nitrianske občianske združenie Leustach, ktoré s rešpektom k historickým postupom zakonzervovalo murivá, doplnilo chýbajúce klenby a sprístupnilo bezpečné oddychové miesta – na hrade pravidelne pracujú dobrovoľníci, študenti aj miestni nadšenci.
Príjemná lesná prechádzka a trasy
K hradu Hrušov vedie niekoľko dobre značených a nenáročných turistických chodníkov. Najpohodlnejší prístup je z lesného parkoviska pri štátnej ceste medzi Skýcovom a Topoľčiankami, odkiaľ cesta miernym stúpaním cez les trvá približne 35 minút; hrad je dostupný aj peším chodníkom z obce Jedľové Kostoľany. Celá trasa je vhodná pre rodiny s deťmi a poskytuje príjemný tieň aj počas horúcich letných dní. Hrad leží v katastri obce Hostie v okrese Zlaté Moravce, no keďže k nemu vedie prístup najmä od Skýcova a Topoľčianok, návštevníci si ho bežne spájajú práve s týmito obcami.
