Mystický vrch Sitno, najvyšší zalesnený vrchol chránených Štiavnických vrchov (1 009 m n. m.), ukrýva na svojom ostro zráznom východnom skalnom výbežku ruiny kedysi mocného, rovnomenného Hradu Sitno. Hoci zub času a nespočetné lokálne konflikty spôsobili, že z pôvodne monumentálnej kráľovskej pevnosti dnes ostali len nižšie, zreštaurované základy a archeologicky odokryté relikty, táto pamiatka v žiadnom prípade nestráca na pôsobivosti. Magické, prastaré andezitové steny poskytujú úplny, nerušený a tichý úkryt od reality vonkajšieho dňa a slúžia ako pripomenutie sily spojených bájí a zemskej histórie.
Pevnosť zrodená v praveku a spustošená povstalcami
Celá plošina masívu Sitna v skutočnosti nepredstavuje iba stredovekú pamiatku. Oblasť bola husto osídlená už v prastarej dobe lužickej kultúry, keďže obrovský a bezpečný val hory poskytoval prirodzenú obranu. Samotný stredoveký kamenný hrad vznikol po roku 1241 primárne ako bezpečné kráľovské útočisko na ochranu prosperujúcich zlatých a strieborných banských miest, v prvom rade susednej Banskej Štiavnice. Najvýznamnejší a najväčší stavebný rozkvet zažil v 16. storočí za éry veľmi majetných a rozvážnych Koháryovcov. Jeho tragická bodka prišla v roku 1703, keď po krátkom obliehaní dobyli jeho múry kurucké (povstalecké) vojská a na oplátku za jeho funkciu pevnosti ho pre istotu kompletne a natrvalo spustošili, čím znemožnili jeho ďalšie vojenské a hospodárske využitie.
Zachované priestory a pohľad z výšky
Ruiny hradu a jeho zakonzervované plochy sú navrhnuté ako mimoriadne prístupné a vizuálne otvorené archeologické múzeum v prírode:
- Hranolová veža a obytné základy: Odokryté, očistené a zastrešené pôdorysné murivá obytných krídel, ktoré umožňujú výborne pochopiť ucelený tvar a štruktúru pevnosti.
- Pôvodná do skaly vytesaná cisterna: Najdôležitejší, mimoriadne cenný a zachovaný zásobárňový zdroj pitnej vody pre celú mnohopočetnú hradnú posádku v dobách dlhého obliehania nepriateľom.
- Barbakan (vstupné predsunuté opevnenie): Základy špeciálnej bezpečnostnej, stredovekej kruhovej brány.
- Dychberúce východné bralá: Plošina priamo nad kolmými, obrovskými andezitovými útesmi (ktoré dnes obľubujú skalolezci), odkiaľ sa bez prekážok otvárajú hlboké, očisťujúce výhľady na východ do údolia Prenčova a do teplej pahorkatiny v smere na Banskú Bystricu.
Legendy, ktoré dýchajú z múrov a brál
Oblasť Štiavnických vrchov sa hemží rozprávkami a povesťami, avšak tá najsilnejšia a najivotaschopnejšia patrí práve ruine Sitna. Generáciami tradovaná sýta a upokojujúca legenda o spiacich sitnianskych rytieroch, ktorí tu v tichosti pod zemou s plnou zbrojou vyčkávajú, dokým krajine nebude najhoršie, a vtedy zázračne vystúpia zo samotných skál, dáva celej prechádzke hlboko magický, priam hrdinský a ochranný nádych, s ktorým je veľmi príjemné rozjímať pri odpočinku v tieni okolitých stromov.
Tiché kroky a liečivé schody od jazera
Najjednoduchší, avšak mimoriadne obľúbený výstup k pozostatkom hradu sa spája s návštevou známeho tichého Počúvadlianskeho tajchu, pričom hradné ruiny ležia kúsok pod samotným hlavným vrcholom s drevenou rozhľadňou (o ktorej sme hovorili skôr). Táto romantická odbočka od Tatárskej lúky na hrad vás naplní nesmiernou radosťou a spokojným tempom vám zaberie neceľých 20 dodatočných minút jemného klesania krásnym lesom.
