Hodina lesom od Počúvadlianskeho jazera, posledné kroky po andezitových skalách a ste na Sitne – najvyššom vrchu Štiavnických vrchov (1 009 m n. m.). Z hradu, ktorý tu stál, zostali len nízke múry splývajúce so skalou, no miesto si drží zvláštnu silu: viaže sa k nemu najznámejšia slovenská povesť o spiacich rytieroch a z vrcholu sa otvára široký výhľad na Štiavnicu a okolité pohoria. Vstup je voľný a výlet sa dá spojiť s kúpaním v tajchu.
História a zaujímavosti
Na vrchole stálo rozsiahle hradisko už v dobe bronzovej a menej rozsiahle osídlenie sa sem vrátilo aj vo veľkomoravskom období. Prvé kamenné opevnenie vzniklo na východnom skalnom výbežku v polovici 13. storočia, pravdepodobne ako reakcia na tatársky vpád v rokoch 1241 – 1242. Písomné pramene však celé stáročia spomínajú len vrch, nie hrad – ten sa objavuje až v 16. storočí pod menami arx Szitnya či Etzelspurg.
V roku 1548 hrad dobylo kráľovské vojsko, ktoré zakročilo proti jeho majiteľovi Melicharovi Balašovi, povestnému lúpežnému rytierovi. Po roku 1564 bol hrad súčasťou protitureckého signalizačného systému a slúžilo na ňom 42 mužov posádky. V roku 1629 ho spolu s panstvom siedmich obcí získali Koháriovci a v rokoch 1646 – 1652 ho posilnili. V roku 1703 hrad obsadili povstalci Františka II. Rákociho a pri ústupe ho začiatkom 18. storočia zničili; obnovený už nikdy nebol. Kameň z ruín sa neskôr použil na stavbu rozhľadne a kaštieľa vo Svätom Antone. Po vymretí Koháriovcov pripadol Coburgovcom.
