Na vrchole Sitna (1 009 m n. m.), najvyššom bode Štiavnických vrchov, stojí veža, z ktorej sa ľudia rozhliadajú už od roku 1727 – za jasného počasia vidíte Nízke Tatry, Poľanu, Tribeč aj maďarské Börzsöny. K rozhľadni sa stúpa od Počúvadlianskeho jazera pomedzi andezitové bralá po drevených schodoch, okolo zvyškov hradu s povesťou o spiacich rytieroch, a pár kilometrov pod kopcom leží Banská Štiavnica so svojími tajchmi.
Výhľad a charakteristika
Prvú drevenú rozhľadňu na Sitne dal postaviť už v roku 1727 gróf z rodu Koháryovcov, vtedajší majiteľ kaštieľa v neďalekom Svätom Antone. Táto stavba sa tak radí medzi najstaršie zachované rozhľadne v Európe. Svoju súčasnú, murovanú podobu s presklenou drevenou nadstavbou získala veža po rozsiahlej obnove v druhej polovici 19. storočia, na ktorej sa podieľal aj lekár a banský radca Edmund Viliam Téry. Za jasného počasia je z vrcholu rozľahlý výhľad smerom k hrebeňu Nízkych Tatier, Pohronskému Inovcu, Tribeču, vyhasnutej sopke Poľana a pri výnimočnej viditeľnosti aj k pohoriu Börzsöny v Maďarsku. V interiéri veže sa nachádza malá expozícia venovaná flóre, faune a geológii Štiavnických vrchov, doplnená o archeologické nálezy z neďalekého hradiska. Z troch strán je vrchol lemovaný strmými andezitovými skalnými bralami, obľúbenými aj u horolezcov. Kúsok pod vrcholom ležia zvyšky stredovekého hradu Sitno, opradené povesťami o spiacich rytieroch.
Hrad a príroda vrcholu
Hrad na skalnatom výbežku pod vrcholom vznikol v druhej polovici 13. storočia. V roku 1548 ho dobylo kráľovské vojsko a odňalo lúpežnému rytierovi Melicharovi Balassovi, potom ho opevnili a zapojili do protitureckej obrany banských miest. Od roku 1629 patril Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. Zničili ho vojská počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia a odvtedy je ruinou. Vrchol, na ktorom kedysi stálo aj rozsiahle praveké hradisko, je od roku 1951 národnou prírodnou rezerváciou. Okruh náučného chodníka s 13 zastaveniami meria asi 3,3 km a na jar pri ňom kvitne poniklec veľkokvetý a viaceré druhy orchideí. Vedľa rozhľadne stojí chata Andreja Kmeťa, prestavaná v roku 1929 z bývalej hájovne, a televízny vysielač.
Ako sa tam dostať
Najobľúbenejšia prístupová trasa vedie od Počúvadlianskeho jazera, vzdialeného približne tri kilometre od vrcholu, po značenom turistickom chodníku, ktorý je v závere strmší a prechádza medzi skalami po upravených drevených schodoch. Trasa patrí k stredne náročným. Na vrchol sa dá vystúpiť aj od obce Ilija. Východiskovým bodom pre návštevu je aj samotná Banská Štiavnica, vzdialená len niekoľko kilometrov, odkiaľ vedie na Sitno dlhšia okružná trasa.
Praktické informácie
- Vstup: prístup na vrchol a k rozhľadni je voľný a bezplatný po celý rok; expozícia vo veži nie je otvorená nepretržite.
- Parkovanie: veľké platené parkovisko pri Počúvadlianskom jazere, kde sú aj reštaurácie a bufety.
- Trasa: od jazera asi 3 km po značenom chodníku, stredne náročná, v závere strmšia po drevených schodoch medzi skalami.
- Pre koho: zvládnu školáci a zdatnejší turisti; kočík nie, psy na vôdzke (CHKO).
- Občerstvenie: v sezóne horská chata pri vrchole, mimo sezóny vlastné zásoby.
- Bezpečnosť: pre skalnatý terén a blízkosť brál nevystupujte počas búrky, silného vetra alebo poľadovice.
