Kráľova hoľa (1946,1 m n. m.) je najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier a poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov či Horehronie. Od roku 1960 je na jej vrchole umiestnený televízny a rozhlasový vysielač s výškou 137,5 m, vedľa ktorého sa nachádza veľká obslužná budova, v ktorej je aj meteorologická stanica a sídlo Horskej záchrannej služby.
Mnohými legendami opradený vrch dostal zvláštny prívlastok – „strecha Slovenska". Na svahoch tohto rozložitého masívu okrem Čierneho Váhu totiž pramenia a na rôzne svetové strany stekajú aj ďalšie významné slovenské toky, a to Hron, Hornád a Hnilec.
Výstupové trasy
Na vrchol Kráľovej hole vedie niekoľko výstupových trás zo všetkých svetových strán. Najľahší a zároveň najkratší možný výstup je po najvyššie položenej asfaltovej ceste na Slovensku po modrej značke z obce Šumiac (asi 3 hod.). Pre cyklistov predstavuje atraktívnu vysokohorskú trasu, vjazd pre autá je zakázaný. Krátky výstup je taktiež možný z Telgártu po červenej (asi 3 ¼ hod.), resp. zelenej značke (asi 3 ½ hod.). Pekné túry sú aj z cestnej križovatky Pusté Pole okolo prameňov Hnilca alebo z viacerých severne ležiacich obcí. Zaujímavá je aj túra z Liptovskej Tepličky, ktorá je okruhová a na jednom úseku vedie aj po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier s peknými výhľadmi.
Kráľova hoľa a Kriváň – národné vrchy Slovákov
Kráľova hoľa, spomínaná v mnohých legendách, opradená povesťami a ospevovaná v nespočetných piesňach, je spolu s vysokotatranským Kriváňom národným vrchom Slovákov. Kráľovu hoľu však ku Kriváňu neviaže len skutočnosť, že sa považujú za národné symboly Slovenska, ale aj láska. Aspoň tak sa vraví v jednej z povestí...
Povesť o príbehu vernej lásky
Švárny Kriváň sa veľmi dávno zamiloval do územčistej Kráľovej hole. Tá jeho lásku opätovala, a tak sa dlhé storočia dorozumievali pohľadmi, vetrom a oblakmi. Neskôr zatúžili byť aj bližšie pri sebe a dotknúť sa jeden druhého. Ich láska a túžba bola taká veľká, že nakoniec z ich roztúžených tiel vytryskli dva pramene: biely pod Kriváňom a čierny pod Kráľovou hoľou. Dodnes vytekajú spod oboch vrchov a v Liptove sa spájajú do jednej rieky. Z Bieleho a Čierneho Váhu tak vzniká Váh, plod lásky Kriváňa a Kráľovej hole.
Legenda o názve
O pôvode názvu Kráľovej hole vzniklo niekoľko legiend. Podľa jednej z nich je jej meno odvodené od jedného z najslávnejších uhorských kráľov – Mateja Korvína, ktorý sa po poľovačke v okolitých lesoch údajne naobedoval na temene vrchu. Ako stôl mu výborne poslúžila štvorhranná kamenná tabuľa, na ktorú dal vyryť nápis: „Tu bol pohostený Matej, kráľ Uhorska, roku 1474...". Na konci 18. storočia však podľa dobových prameňov nebolo po pamätnom nápise na kameni, tzv. Kráľovom stole, ani pamiatky.
Autor fotografie: Michal Pšák
Autor videa: Matúš Lašan
