Kovové, drevené, hlinené aj sklenené – zvonce všetkých tvarov a veľkostí tu zaplnili celú drevenicu. V podhorskej obci Šumiac pod Kráľovou hoľou sa v tradičnej drevenici ukrýva jedno z najosobitejších múzeí na Slovensku. Zbierku vyše 2 000 zvoncov, spiežovcov a zvončekov tu viac ako polstoročie buduje Mikuláš Gigac – bača, folklorista, hudobník a spevák, pre ktorého sa zvončiarstvo stalo celoživotnou vášňou. Prehliadka s ním je skôr stretnutím s rozprávačom než klasickou návštevou múzea.
Remeslo a jeho tradícia
Zvončiarstvo je remeslo úzko spojené s pastierstvom – s chovom oviec a dobytka na horských salašoch, akých bolo na Horehroní i v celých Nízkych Tatrách odjakživa množstvo. Zvonce a spiežovce plnili predovšetkým praktickú funkciu: podľa výrazu a tónu zvuku pastier bez toho, aby zviera videl, spoznal, kde sa nachádza a ako sa správa – či sa pokojne pasie, zháňa sa alebo uteká. Zvonec sa nedával každému zvieraťu, pastieri ho vešali spravidla na každú desiatu ovcu či kus dobytka.
Postupne sa z praktického predmetu stalo aj remeselné a estetické umenie, keďže bača si vážil kus, ktorý mal čistý, ďaleko počuteľný zvuk aj peknú formu – záleží pritom na materiáli aj na spôsobe výroby. Najviac sa výroba zvoncov rozvíjala v 18. a 19. storočí, keď vznikali celé zvonolejárske a klepáčske dielne, najmä na východnom Slovensku; časť zvoncov sa na naše trhy dovážala aj z Maďarska či Nemecka. Zbierka pána Gigaca sa začala jednoduchým darom od starého otca – šiestimi obyčajnými pastierskymi zvončekmi, ktoré ho priviedli k celoživotnému zberateľstvu naprieč regiónmi Slovenska i ďalekým svetom.
