Pod Vígľašským zámkom stojí na krátkom kúsku koľají malý parný rušeň s niekoľkými vozňami. Je to posledná pripomienka úzkorozchodnej lesnej železnice, ktorá takmer sedem desaťročí zvážala drevo z lesov pod Poľanou do doliny Slatiny. Zastávka pri nej netrvá dlho, no milovníkom techniky aj deťom ukáže, ako vyzerala práca lesníkov a železničiarov v časoch, keď sa guľatina z hôr nevozila kamiónmi, ale vláčikom.
História a zaujímavosti
O stavbu lesnej trate z Vígľaša smerom na Poľanu požiadal uhorské ministerstvo obchodu majiteľ panstva Friedrich Herceg. Prvý úsek, ktorý viedol k píle v Očovej, začal slúžiť v roku 1906 a 23. novembra 1907 sprevádzkovali celú trať až do osady Kyslinky. Merala 26 kilometrov a mala rozchod 760 milimetrov. Hlavnou úlohou bolo dopraviť drevo na pílu v Očovej a do skladu vo Vígľaši, no vláčik vozil aj iný náklad a ľudí.
Začiatky boli skromné – prvé vagóny ťahali kone a parná lokomotíva sa na trati objavila až v roku 1908. Pred druhou svetovou vojnou tu jazdili aj dve motorové lokomotívy značky Deutz a v roku 1943 si správa železnice požičala menší parný stroj z Čiernohronskej železnice. Počas vojny trať pomáhala zásobovať partizánov ukrytých v stredoslovenských horách. Na jar 1945 boli obe parné lokomotívy zničené a prevádzku sa podarilo obnoviť až o rok neskôr, keď sem priviezli lokomotívu nemeckej firmy Orenstein & Koppel z Turčianskej Štiavničky.
V povojnových rokoch vozový park ešte rástol – v roku 1950 pribudol ďalší parný rušeň a v roku 1962 dva parné stroje ČKD vyrobené v roku 1948 spolu s motorovou lokomotívou. Ku koncu prevádzky mala železnica dve parné a dve motorové lokomotívy, poslednou nasadenou bola dieselová lokomotíva Rába M-042. Lesný závod trať 1. októbra 1975 oficiálne zrušil. Koľaje a zariadenia postupne rozobrali, no odbor kultúry vtedajšieho okresného národného výboru rozhodol, že časť vozidiel zostane zachovaná ako pamätník.
