Na skalnom ostrohu nad riekou Slatina sa v roku 1408 schádzali rytieri Rádu draka, ktorý založil cisár Žigmund Luxemburský s manželkou Barborou Celjskou – a práve tu sa dnes môžete prejsť po nádvorí, kde Matej Korvín odpočíval po poľovačkách. Zámok Vígľaš z 13. storočia leží v srdci Slovenska neďaleko Zvolena v rovnomennej obci. Z ruiny vyhorenej počas druhej svetovej vojny ho rozsiahla rekonštrukcia dokončená v roku 2013 premenila na hotel The Grand Vígľaš, no zámok je so sprievodcom prístupný aj verejnosti a cez rok tu prebiehajú historické slávnosti, strašidelné prehliadky či zraz veteránov.
História a zaujímavosti
Začiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina možno predpokladať už v ranom stredoveku, keď sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Prestavbu kláštorného objektu na zámok začal kráľ Karol Róbert; keďže išlo o veľkú výstavbu, nestihol ju počas svojho života dokončiť a jeho prácu dokončil až syn Ľudovít I. Veľký. Neskôr sa zámok dostal do rúk Žigmunda Luxemburského, ktorý ho dal prestavať na poľovnícky zámok.
Uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ Žigmund Luxemburský s manželkou Barborou Celjskou v roku 1408 založili Rád draka, do ktorého prijímali svojich prívržencov a spojeneckých panovníkov. Zámok Vígľaš sa stal miestom stretnutí tohto rádu. Neskôr dal Žigmund zámok do správy kráľovnej Barbory, ktorá ho spravovala až do jeho smrti. Obľúbeným miestom oddychu bol zámok i za vlády kráľa Mateja Korvína – okolité kráľovské lesy poskytovali množstvo príležitostí na poľovačky.
V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržiavali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaja. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín – od roku 1636 ho vlastnili Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Tí ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.
