Ak hľadáte miesto, kde v lese skôr stretnete lesného robotníka ako turistu, vydajte sa do Vajskovskej doliny. Na jej konci, v tichom závere pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier, padá Vajskovský vodopád. Meria približne 9 metrov a nachádza sa vo výške okolo 1 260 m n. m. v katastri obce Dolná Lehota v okrese Brezno. Patrí medzi najväčšie vodopády Nízkych Tatier a Vajskovská dolina sa považuje za jednu z najkrajších dolín tohto pohoria, hoci zostáva menej navštevovaná.
Príroda a geológia
Vajskovský potok tu prekonáva skalný stupeň vysoký 9 metrov. Šírka toku je v mieste vodopádu približne 2 metre a vody je v ňom dosť počas celého roka. Najpôsobivejší je však po výdatných dažďoch a pri jarnom topení snehu. Celá dolina je budovaná prevažne rulami a jej záver sa dvíha pod vrchmi Skalka, Kotliská a Poľana. Svahy nad vodopádom chráni národná prírodná rezervácia Skalka, ktorá je centrom oblasti s úspešne vysadeným kamzíkom vrchovským tatranským. Na svahoch Snožky sa zachovali aj pralesové jedľové bučiny, chránené v rámci rezervácie Pralesy Slovenska.
Trasa a prístup
K vodopádu vedie zeleno značený chodník z obce Dolná Lehota, ktorý pri vodopáde končí. Najvhodnejším východiskom je rázcestie Črmné pri autobusovej zastávke medzi Dolnou Lehotou a Krpáčovom. Z Črmného vedie zelená značka približne 2,8 km k poľovníckej chate Dve vody, odkiaľ pokračuje súbežne s náučným chodníkom Vajskovská dolina cez lokality Smrečiny a Pálenice až k vodopádu. Náučný chodník otvorila Správa Národného parku Nízke Tatry v roku 2018 a má štyri zastávky s informačnými panelmi.
Väčšia časť trasy vedie po upravenej lesnej ceste, ktorú môžu využiť aj cykloturisti. Posledné zhruba 2 km sú už len úzkym lesným chodníkom pre peších. Počítajte s tým, že cesta z Črmného k vodopádu má približne 10 km jedným smerom, celý výlet tam a späť takmer 20 km, s prevýšením okolo 600 až 700 metrov. Hoci ide o technicky nenáročnú horskú turistiku, naplánujte si naň celý deň.
V minulosti pokračovala zelená značka od vodopádu ďalej do Krížskeho sedla, z dôvodu ochrany prírody však túto časť zrušili. Na hlavný hrebeň sa preto od vodopádu priamo nedostanete.
Čo vás čaká
Cestou vás sprevádza šum Vajskovského potoka a panely náučného chodníka, ktoré približujú históriu ťažby antimónu v doline, partizánske boje, ťažbu a splavovanie dreva aj prírodu rezervácie Skalka. Zo zelenej značky odbočuje približne 1,5 km dlhá trasa k pamätníku obetiam lavíny, ktorá sa 8. marca 1956 zrútila zo Žiarskej hole do Kulichovej doliny, strhla zrub s 19 lesnými robotníkmi a prežili ju len traja. Patrí k najtragickejším udalostiam v slovenských horách.
Na úseku cez bývalý ovčí pasienok býva v lete chodník zarastený žihľavou a veľkými lopúchmi, takže sa oplatí dlhšie oblečenie. Dolina je zväčša bez mobilného signálu, čo ocenia najmä tí, ktorí chcú na chvíľu úplne vypnúť.
Praktické informácie
- Chodník je otvorený celoročne, v zime sa vodopád mení na ľadové kráľovstvo.
- Územie patrí do Národného parku Nízke Tatry, ktorý spravuje Správa NAPANT.
- V oblasti sa často pohybujú medvede, preto sa odporúča zvýšená opatrnosť, hlučnejší pohyb a psa na vôdzke.
- Na trase nie je žiadne občerstvenie, vezmite si dostatok jedla a vody.
- Pre dĺžku trasy sa výlet hodí skôr pre zdatnejšie a staršie deti.
