Meandrujúce rieky, tiché mŕtve ramená posiate leknami, lužné lesy a zaplavované lúky, nad ktorými krúžia volavky a bociany – Chránená krajinná oblasť Latorica je kúsok divočiny na juhovýchode Slovenska. Rozprestiera sa vo Východoslovenskej nížine medzi Trebišovom a Kráľovským Chlmcom, v okresoch Trebišov a Michalovce. Vyhlásená bola v roku 1990 a chráni hlavný tok Latorice a dolné úseky Ondavy a Laborca spolu so sústavou mŕtvych ramien, lužných lesov a zaplavovaných lúk.
Krajina riek a mŕtvych ramien
Na ploche takmer 232 km² sa nachádza druhé najväčšie nížinné chránené územie na Slovensku. Pôvodne mala CHKO rozlohu vyše 156 km², neskôr ju rozšírili. Územie budujú prevažne štvrtohorné riečne a naviate sedimenty, a tak tu popri riečnych nivách nájdete aj piesočné duny a vyvýšeniny. Riečne meandre, tône a mŕtve ramená vytvárajú jedinečný komplex vodných a močiarnych biocenóz, aký sa v tejto podobe na Slovensku inde nezachoval. Rieky sa kedysi voľne prelievali krajinou a po každej povodni menili svoje koryto – staré ramená ako Tajba, Tice či Ortov sú dnes cennými útočiskami vodného života.
Vzácne mokrade svetového významu
Vodné plochy hostia vodné rastliny ako leknica žltá a lekno biele, ako aj vzácnu papraď marsilku štvorlistú, ktorá je symbolom CHKO. V roku 1993 bola časť územia s rozlohou 44,05 km² zapísaná do Ramsarského zoznamu medzinárodne významných mokradí. Na území sa nachádza aj 19 lokalít európskeho významu sústavy Natura 2000 a CHKO je dôležitou zastávkou na sťahovavej trase vodného vtáctva, ktoré tu nielen hniezdi, ale počas ťahu aj oddychuje.
