Meandrujúce rieky, tiché mŕtve ramená posiate leknami, lužné lesy a zaplavované lúky, nad ktorými krúžia volavky a bociany – Chránená krajinná oblasť Latorica je kúsok divočiny na juhovýchode Slovenska. Rozprestiera sa vo Východoslovenskej nížine medzi Trebišovom a Kráľovským Chlmcom, v okresoch Trebišov a Michalovce. Vyhlásená bola v roku 1990 a chráni hlavný tok Latorice a dolné úseky Ondavy a Laborca spolu so sústavou mŕtvych ramien, lužných lesov a zaplavovaných lúk.
Krajina riek a mŕtvych ramien
Na ploche takmer 232 km² sa nachádza druhé najväčšie nížinné chránené územie na Slovensku. Pôvodne mala CHKO rozlohu vyše 156 km², neskôr ju rozšírili. Územie budujú prevažne štvrtohorné riečne a naviate sedimenty, a tak tu popri riečnych nivách nájdete aj piesočné duny a vyvýšeniny. Riečne meandre, tône a mŕtve ramená vytvárajú jedinečný komplex vodných a močiarnych biocenóz, aký sa v tejto podobe na Slovensku inde nezachoval. Rieky sa kedysi voľne prelievali krajinou a po každej povodni menili svoje koryto – staré ramená ako Tajba, Tice či Ortov sú dnes cennými útočiskami vodného života.
Vzácne mokrade svetového významu
Vodné plochy hostia vodné rastliny ako leknica žltá a lekno biele, ako aj vzácnu papraď marsilku štvorlistú, ktorá je symbolom CHKO. V roku 1993 bola časť územia s rozlohou 44,05 km² zapísaná do Ramsarského zoznamu medzinárodne významných mokradí. Na území sa nachádza aj 19 lokalít európskeho významu sústavy Natura 2000 a CHKO je dôležitou zastávkou na sťahovavej trase vodného vtáctva, ktoré tu nielen hniezdi, ale počas ťahu aj oddychuje.
Najcennejšie miesta chránia prírodné rezervácie. Veľké jazero pri Vojke je jedinou slovenskou lokalitou masového výskytu mäsožravej aldrovandky pľuzgiernatej, Oborínsky a Zatínsky luh chránia posledné zvyšky lužných lesov medzi hrádzami Latorice a Laborca s kostihojom močiarnym a Boľské rašelinisko patrí k najzachovalejším rašeliniskám Potiskej nížiny. Na suchších piesočných miestach, napríklad v rezervácii Tarbucka pri Strede nad Bodrogom, rastie vzácny klinček piesočný, v Ponikecovej lúčke zase poniklec lúčny. V CHKO bolo zistených aj 82 druhov mäkkýšov.
Čo vás čaká
- Mŕtve ramená a lužné lesy – pokojné prechádzky pozdĺž hrádzí a poľných ciest, ideálne na pozorovanie vtákov.
- Náučné chodníky – napríklad náučný chodník Beša – Čičarovce, po ktorom správa CHKO organizuje aj exkurzie.
- Vodná turistika – Latorica s pomalým prúdom a meandrami láka aj vodákov.
Praktické informácie
Územie je voľne prístupné, no pohyb mimo značených chodníkov v citlivých mokraďových biotopoch sa neodporúča. Východiskovým bodom pre návštevu je Trebišov, kde sídli aj Správa CHKO Latorica, a odkiaľ vedú prístupové cesty aj do menších obcí pozdĺž rieky. V teplých mesiacoch počítajte s komármi – repelent sa zíde. Na pozorovanie vtáctva je najlepšia jar a obdobie jesenného ťahu, ďalekohľad určite nezabudnite. Stav vodných plôch sa mení podľa počasia: v suchých rokoch môžu niektoré mokrade takmer vyschnúť, po povodniach sú naopak časti lúk zaplavené.
Tipy na výlety v okolí
Výlet k Latorici môžete spojiť s návštevou tokajských vinárskych obcí a pivníc, s kaštieľom v Trebišove alebo s neďalekou Zemplínskou šíravou pri Michalovciach.
