Sýto zelená glazúra, do ktorej sa ešte vo vlhkom črepe vyryjú vlnovky, bodky a kvety – podľa tohto rukopisu spoznáte pozdišovskú keramiku na prvý pohľad. Obec Pozdišovce na Ondavskej vrchovine v okrese Michalovce patrí medzi najvýznamnejšie centrá ľudového hrnčiarstva na Slovensku. Miestni majstri tu točia hlinu už viac než 600 rokov a v roku 2026 bola tradícia pozdišovského hrnčiarstva zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Kto chce vidieť remeslo naživo a odniesť si domov kúsok tradície, je tu na správnom mieste.
Remeslo a jeho tradícia
Najstaršia písomná zmienka o dvoch hrnčiaroch z Pozdišoviec pochádza z 11. októbra 1416, vďaka čomu patrí táto tradícia medzi najstaršie doložené remeslá na Slovensku. Rozkvet zažilo hrnčiarstvo v obci najmä od 18. storočia, keď tu vznikol samostatný hrnčiarsky cech. Miestni majstri ťažili kvalitnú hlinu priamo pri obci, z hĺbky 4 až 13 metrov, a spracúvali ju najprv na nožných, neskôr na elektrických hrnčiarskych kruhoch. Charakteristickým znakom pozdišovskej keramiky je zelená glazúra a dekor vyrývaný do ešte vlhkého črepu – pôvodne jednoduché geometrické útvary, vlnovky, línie a bodky, neskôr doplnené o rastlinné a zvieracie motívy.
Výroba úžitkovej aj ozdobnej keramiky (misy, džbány, krčahy, vázy) fungovala v obci vo veľkom až do roku 1985, keď zaniklo miestne družstvo Novex. Remeslo dnes udržiavajú jednotlivci – najznámejším pokračovateľom rodinnej tradície je majster ľudovej umeleckej výroby Ján Parikrupa-Šipar, ktorý nadviazal na dielo svojho otca Michala. Návrh na zápis pozdišovského hrnčiarstva do zoznamu nehmotného dedičstva podalo Východoslovenské múzeum v Košiciach, ktoré k jubileu 610 rokov od prvej písomnej zmienky pripravilo výstavu „A predsa sa točí – 600 rokov pozdišovskej keramiky“.
