Obec Pozdišovce na Ondavskej vrchovine v Michalovskom okrese patrí medzi najvýznamnejšie centrá ľudového hrnčiarstva na Slovensku. Miestna keramika, preslávená typickou zelenkastou glazúrou a rytým dekorom, sa tu vyrába už viac než 600 rokov a v roku 2026 bola tradícia pozdišovského hrnčiarstva zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Remeslo a jeho tradícia
Najstaršia písomná zmienka o dvoch hrnčiaroch z Pozdišoviec pochádza z 11. októbra 1416, vďaka čomu patrí táto tradícia medzi najstaršie doložené remeslá na Slovensku. Rozkvet zažilo hrnčiarstvo v obci najmä od 18. storočia, keď tu 8. januára vznikol samostatný hrnčiarsky cech. Miestni majstri ťažili kvalitnú hlinu priamo v okolí obce, z hĺbky 4 až 13 metrov, a spracúvali ju najprv na nožných, neskôr na elektrických hrnčiarskych kruhoch. Charakteristickým znakom pozdišovskej keramiky je sýto zelená glazúra a dekor vyrývaný do ešte vlhkého črepu – pôvodne jednoduché geometrické útvary, vlnovky, línie a bodky, neskôr doplnené o rastlinné a zvieracie motívy. Výroba úžitkovej i ozdobnej keramiky (misy, džbány, krčahy, vázy) fungovala v obci masovo až do roku 1985, keď zaniklo miestne družstvo Novex. Remeslo dnes v obci udržiavajú už len jednotlivci – najznámejším pokračovateľom rodinnej tradície je majster ľudovej umeleckej výroby Ján Parikrupa-Šipar, ktorý nadviazal na dielo svojho otca Michala. Návrh na zápis pozdišovského hrnčiarstva do zoznamu nehmotného dedičstva Slovenska podalo Východoslovenské múzeum v Košiciach, ktoré k jubileu 610 rokov od prvej písomnej zmienky pripravilo výstavu „A predsa sa točí – 600 rokov pozdišovskej keramiky".
Čo tam nájdete
Keďže veľkovýroba v obci zanikla, dnešná pozdišovská keramika žije najmä vďaka jednotlivým remeselníkom, ktorí tvoria doma alebo v malých dielňach a nadväzujú na historické vzory. Typické výrobky – misy, džbány, taniere aj drobné dekoratívne predmety so zelenou glazúrou a rytým ornamentom – je možné si u nich objednať alebo zakúpiť priamo ako suvenír. Motívy pozdišovskej keramiky dnes žijú aj mimo hrnčiarskeho kruhu – objavujú sa na krasliciach, medovníkoch či v móde a dizajne, ktoré na tradíciu odkazujú. Ucelený pohľad na históriu remesla ponúkajú expozície vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a v Zemplínskom múzeu v Michalovciach, kde je vystavená zbierka pôvodnej pozdišovskej keramiky.
Ako sa tam dostať
Pozdišovce ležia asi 10 km severozápadne od Michaloviec, pri ceste smerujúcej na Sečovce. Obec je dobre dostupná autom po ceste I/19, k dispozícii je aj pravidelné autobusové spojenie z Michaloviec. Najbližšia železničná stanica je v Michalovciach. Keďže dnes ide o tvorbu jednotlivých remeselníkov bez centrálnej dielne s pravidelnou prevádzkou, návštevu konkrétneho hrnčiara odporúčame vopred dohodnúť cez obecný úrad Pozdišovce.
Tipy na výlety v okolí
V neďalekých Michalovciach stojí za návštevu Zemplínske múzeum s expozíciou venovanou aj pozdišovskej keramike, ako aj Zemplínska šírava, obľúbená vodná nádrž ponúkajúca kúpanie a vodné športy. Milovníci histórie môžu pokračovať do Vinného alebo na zrúcaninu hradu Čičva, prípadne navštíviť drevené chrámy severovýchodného Slovenska zapísané v zozname UNESCO, ktoré sa nachádzajú v širšom regióne Zemplína a Šariša.
Praktické informácie
Pozdišovská keramika nie je prevádzkovaná ako jedna verejná dielňa s pevnými otváracími hodinami – ide o živú tradíciu udržiavanú jednotlivými remeselníkmi v obci. Pred návštevou odporúčame kontaktovať Obecný úrad Pozdišovce (www.pozdisovce.sk) alebo priamo miestnych hrnčiarov, ktorí návštevu, prípadnú ukážku výroby či kúpu výrobkov radi dohodnú vopred.
