Nad mramorovým sarkofágom sa vznáša bronzový anjel s rozpätými perutami a pri jeho nohách kľačí smútiaca dcéra – taký obraz vás čaká v Mauzóleu grófa Júliusa Andrássyho, ktoré stojí v tieni starých stromov Mestského parku v centre Trebišova. Neogotickú hrobku postavili v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga a dodnes patrí medzi najcennejšie pamiatky južného Zemplína. Odpočíva v nej muž, ktorý bol v mladosti odsúdený na smrť a neskôr sa stal prvým uhorským ministerským predsedom.
Stavba mauzólea
Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu, ktorý na ňom pracoval v rokoch 1893 – 1895. Gróf Július Andrássy zomrel už v roku 1890 a najprv bol pochovaný v krypte trebišovského rímskokatolíckeho kostola, kde odpočíva aj jeho matka Etela, rodená Szapáryová, ktorá zdedeným pozemkovým majetkom patrila medzi najbohatšie ženy vtedajšieho Uhorska. Do mauzólea jeho telesné pozostatky preniesli v roku 1894.
Gróf Július Andrássy – politik a štátnik
Július Andrássy (1823 – 1890) pochádzal z betliarskej vetvy rodu Andrássyovcov. Po štúdiách na gymnáziu v Sátoraljaújhely a práve na Peštianskej univerzite sa v revolučnom roku 1848 stal zemplínskym županom a veliteľom národnej gardy, o rok neskôr pôsobil ako pobočník generála Görgeyho a vyslanec revolučnej vlády v Istanbule. Ako prívrženec Ľudovíta Kossutha musel po porážke revolúcie emigrovať a žil v Paríži a Londýne – v roku 1851 ho dokonca v neprítomnosti odsúdili na trest smrti.
Do Uhorska sa vrátil až po amnestii v roku 1858 a čakala ho skvelá kariéra: stal sa poslancom (1861), podpredsedom Uhorského snemu (1865) a spolu s Františkom Deákom pripravil rakúsko-uhorské vyrovnanie z roku 1867. V rokoch 1867 – 1871 bol prvým uhorským ministerským predsedom v dualistickej monarchii a neskôr, v rokoch 1871 – 1879, ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska. Presadzoval spojenectvo s cisárskym Nemeckom a bol jedným z iniciátorov berlínskeho kongresu v roku 1878, ktorý pridelil Rakúsko-Uhorsku správu Bosny a Hercegoviny.
