Nad strechami obce Veľký Kamenec na juhu Zemplína, len kúsok od maďarskej hranice, sa na skalnatom kopci týčia zvyšky stredovekého hradu – jedného z posledných hradov svojho typu v tejto časti Zemplína. Dnes je to voľne prístupná zrúcanina s mohutnou delovou baštou a výhľadom na obec a okolitú krajinu. Je to pritom miesto, kde sa podľa tradície v 15. storočí uzatváral mier medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym.
História a zaujímavosti
Hrad vznikol v 13. storočí, pravdepodobne v jeho druhej polovici, v období po tatárskom vpáde. Obec sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1283 pod menom Kuezd, v roku 1438 ako Naghkewesd (dnes po maďarsky Nagykövesd). Ešte v roku 1927 sa obec nazývala Veľký Kevéžd, dnešné meno Veľký Kamenec nesie od roku 1948. Hrad sa v zápisoch objavuje okolo roku 1438, keď sa uvádza ako hrad s vežou.
Najdramatickejšie roky zažil v polovici 15. storočia. V roku 1451 ho dobyl Ján Jiskra z Brandýsa, ktorého vojská odtiaľto podnikali výpady do širokého okolia. Kráľovské vojsko sa hradu zmocnilo v roku 1458 a podľa tradície práve tu uzavreli mier Jiskra a Ján Huňady. Po týchto udalostiach hrad prestavali a výrazne opevnili – pribudli delové bašty, ktoré sú dodnes najvýraznejšou časťou zrúcaniny.
Medzi majiteľmi sa vystriedali rody Mičbánovcov, Szerdahelyiovcov a najmä Soósovcov. Práve Juraj Soós sa v 17. storočí zapojil do protihabsburského Wesselényiho sprisahania. Odplata prišla rýchlo: v roku 1672 hrad obsadili cisárske vojská a na príkaz panovníka ho zbúrali, aby už nikdy nemohol slúžiť povstalcom. Odvtedy chátra.
K hradu sa viaže aj povesť: pri obnove po porážke bratríkov sa vraj jedna z bášt trikrát zrútila, hoci ju zakaždým staval iný staviteľ. Ľudové rozprávanie spája toto miesto aj s krutým osudom zajatcov po jednej z bitiek.
Čo uvidíte
Hrad mal pravdepodobne trojdielnu dispozíciu – horný hrad, dolný hrad a predhradie. Pôvodné jadro tvorila veža s obvodovým opevnením na najvyššom mieste kopca. Po prestavbe v 15. storočí získal hrad trojuholníkový pôdorys s nárožnými baštami. Dnes uvidíte:
- južnú delovú baštu – najlepšie zachovanú časť hradu, polootvorenú, päťbokú, so strieľňami v troch úrovniach; jej múry merajú na hrúbku vyše dvoch metrov a dosahujú ešte 5 – 7 metrov výšky,
- základy najstaršej obytnej veže s pôdorysom približne 7,7 × 7,7 m vedľa delovej bašty,
- zvyšky severnej polygonálnej bašty, menšej západnej bašty a fragmenty obvodových hradieb,
- v skale vytesanú cisternu na vodu.
Z hradného kopca sa otvára pekný pohľad na obec a rovinatú krajinu Medzibodrožia. Pôvodná prístupová cesta viedla od severu, kde bol cez priekopu prehodený drevený most k bráne.
Ako sa tam dostať
Zrúcanina stojí priamo v obci Veľký Kamenec v okrese Trebišov, asi 14 km juhozápadne od Kráľovského Chlmca. Autom sa dá zaparkovať na malom bezplatnom parkovisku v centre obce pri obecnom úrade, odkiaľ vedie k hradu krátky chodník. Výstup je nenáročný a zvládnu ho aj rodiny s deťmi.
Praktické informácie
- Vstup: voľný a bezplatný, kedykoľvek počas roka.
- Bezpečnosť: pri hrade upozorňujú tabule, že návšteva je na vlastné riziko a hrozí pád kameňov – na múry nelezte a s deťmi buďte opatrní.
- Čas: na prehliadku zrúcaniny si vyhraďte zhruba hodinu.
Tipy na výlety v okolí
- Tarbucka – andezitový vrch a chránené územie s naviatymi pieskami medzi Veľkým Kamencom, Malým Kamencom a Stredou nad Bodrogom.
- Streda nad Bodrogom – susedná obec asi 3 km odtiaľto, s pozostatkami hradu.
- Rákócziho kaštieľ v Borši – rodisko Františka II. Rákócziho v neďalekej obci Borša.
- Tokajská vinohradnícka oblasť – vinice, pivnice a vinárske obce v okolí.
