Tarbucka je nápadný osamelý vrch v inak úplne rovinatom Medzibodroží, na okraji obce Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov. S výškou približne 277 metrov je najvyšším bodom celej Východoslovenskej nížiny. Sopečný vrch s pásom viatych pieskov na úpätí je chránený ako národná prírodná rezervácia.
Ako vznikol a charakteristika
Tarbucka je pozostatkom sopečnej činnosti, ktorá súvisí so susednými Zemplínskymi vrchmi. Jej andezitové skaly vystupujú z nížiny ako osamelý ostrov, ktorý v minulosti obtekali ramená Bodrogu. Na svahoch sú odkryté skalné steny a staré lomy po historickej ťažbe kameňa. Geologický podklad na úpätí tvoria svahové viate piesky uložené na andezitoch, ktoré vytvárajú menšie duny – podobná kombinácia sopečného brala a naviatych pieskov je v strednej Európe ojedinelá. Rezervácia sa skladá z dvoch častí: samotného andezitového kopca Tarbucka medzi obcami Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec a Veľký Kamenec, a mierneho andezitového chrbta s naviatymi pieskami pri mŕtvom ramene Bodrogu. Rezervácia má rozlohu necelých 149 hektárov a bola vyhlásená v roku 1986.
Príroda a ochrana
Na výslnných svahoch rastú stepné a teplomilné rastliny, medzi nimi vzácny klinček neskorý a poniklec lúčny maďarský, ktoré majú na Tarbucke jednu z mála lokalít na Slovensku. Rezervácia patrí k piatemu, najprísnejšiemu stupňu ochrany a je aj významným hniezdiskom vtáctva, ktoré tu nachádza útočisko práve vďaka kontrastu medzi suchými skalnými svahmi a vlhkým prostredím mŕtveho ramena Bodrogu v jej susedstve.
