Stačí pár krokov od letnej planiny plnej rozpálených kameňov a z hlbín vás ovanie chlad ako z otvorenej chladničky. Jaskyňa Silická ľadnica predstavuje jednu z najvýznamnejších prírodných pozoruhodností Silickej planiny v Slovenskom krase. Nachádza sa na Silickej planine, približne 2 km západne od obce Silica v okrese Rožňava. Ústie vstupnej korózno-rútivej priepasti leží v nadmorskej výške 503 m – a práve táto nízka poloha robí z ľadnice svetový unikát.
Ako vznikla – príroda a geológia
Jaskyňa je dlhá 1100 m a hlboká 110 m, vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Dolné, prevažne horizontálne časti jaskyne vytvoril podzemný tok Čierneho potoka. Vody Čierneho potoka zo Silickej ľadnice tečú do neďalekej Gombaseckej jaskyne. Vstupná priepasť vznikla prepadnutím stropu staršej jaskyne; podľa odhadov sa tak stalo približne pred 2 000 rokmi. Jej steny dosahujú hĺbku okolo 90 metrov.
Horná priepasťovitá časť Silickej ľadnice je čiastočne zaľadnená – po zarútení prechodu do dolných častí sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu a tvorbou ľadu. Studený vzduch je ťažší ako teplý, preto v zime klesá do priepasti a v lete v nej zostáva uväznený. Je to najnižšie situovaná klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma. Ľadová výzdoba je skromná, no vydrží aj letné horúčavy.
História a archeológia
Jaskyňa bola známa už v 18. storočí – jej nákres zhotovil J. Buchholtz v roku 1719 a zmieňuje sa o nej aj Matej Bel v roku 1744. Do Archeologického dómu prenikol J. Majko v roku 1931. Pokračovanie podzemných priestorov pozdĺž Čierneho potoka objavili českí speleopotápači až v roku 1988.
Ešte predtým, než sa jaskyňa zaľadnila, slúžila ako útočisko ľuďom. Archeológovia tu našli doklady osídlenia z mladšej doby kamennej (neolitu), doby bronzovej aj z laténskeho obdobia, keď tu žili Kelti. Uhlíky z ohnísk dokonca naznačujú možné osídlenie už v mladom paleolite.
Čo vás čaká
Vnútro jaskyne nie je verejnosti sprístupnené, no aj pohľad do vstupnej priepasti je zážitkom. Do vstupnej portálovej časti jaskyne vedie odbočka zo značkovaného turistického chodníka. Z upravenej terasy môžu návštevníci nazrieť do chladných útrob jaskyne, pričom uvidia aj menšie útvary ľadovej výplne. Všimnite si aj rastliny okolo priepasti – vďaka studenému vzduchu tu dochádza k takzvanej inverzii: chladnomilné druhy rastú nižšie, teplomilné vyššie, teda opačne, než je bežné v horách.
V jaskyni zimujú netopiere – netopier obyčajný a podkovár malý – a žijú tu aj vzácne endemické bezstavovce, napríklad chrobáky rodu Duvalius a mnohonôžka Hylebainosoma tatranum.
Trasa a prístup
Najkratšia cesta vedie po žltej turistickej značke z verejného parkoviska pri hlavnej ceste pred obcou Silica. Trasa meria približne 1 km a k priepasti dôjdete asi za 20 minút po takmer rovinatom teréne. Dlhšia, zhruba hodinová trasa vedie z obce Silická Brezová. Výlet je vhodný aj pre rodiny s deťmi, ktoré však pri okraji priepasti treba mať stále pod dohľadom.
Praktické informácie
Pohyb mimo chodníka a terasy je zakázaný a nebezpečný, keďže jaskyňa je chránenou prírodnou pamiatkou v Národnom parku Slovenský kras (súčasť lokality UNESCO Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu). Za národnú prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1982 a na zoznam UNESCO sa dostala v roku 1995. Terasa je voľne prístupná celoročne a bez vstupného. Aj v lete si pribaľte teplejšiu vrstvu – pri vstupe citeľne klesá teplota. Občerstvenie hľadajte v obci Silica.
Tipy na výlety v okolí
Spojte návštevu s prehliadkou sprístupnenej Gombaseckej jaskyne, do ktorej tečú vody Čierneho potoka zo Silickej ľadnice a ktorá je známa tenkými brčkovými kvapľami. Silická planina ponúka množstvo krasových javov – závrty, škrapy a priepasti. Za návštevu stojí aj Krásnohorská jaskyňa, hrad Krásna Hôrka či historická Rožňava.
