V Brzotíne, prvej obci na ceste z Rožňavy na juh, sa nad domami týči mohutná biela veža kostola reformovanej kresťanskej cirkvi, viditeľná zďaleka. Kostol stojí na miernom vyvýšení v strede obce v opevnenom areáli s múrom, strieľňami a opornými piliermi. Za strohou barokovou podobou sa skrýva stavba, ktorej základy položili okolo druhej štvrtiny 13. storočia – a to netradične z tehly, rovnako ako neďalekú rotundu v Šiveticiach. Kostol je zastávkou Rožňavského okruhu Gotickej cesty.
História
Pôvodne bol kostol zasvätený Panne Márii. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza zo súpisu pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia. Najstaršia stavba bola jednoloďová tehlová budova so západnou vežou a na východe pravdepodobne s polkruhovou apsidou. Okolo konca 13. storočia nahradila tehlovú vežu väčšia kamenná. V polovici 14. storočia loď predĺžili na východ, pôvodnú svätyňu zbúrali a nahradilo ju štvorcové presbytérium s rebrovou klenbou, ku ktorému pribudla sakristia.
Koncom 16. storočia prevzali kostol kalvíni, predchodcovia dnešnej reformovanej cirkvi. Barokovou úpravou prešiel v roku 1723, keď zbúrali severnú stenu románskej lode a pristavali užšiu severnú loď, oddelenú od hlavnej tromi arkádami na pilieroch. Po požiari v roku 1790 kostol opravili – zvýšili múry, hlavnú loď zaklenuli, zväčšili okná a pribudol oporný pilier. Zvony vtedy odlial B. Stephanides z Lučenca. V roku 1804 obnovil vežu a jej nadstavbu staviteľ J. Iserle, v roku 1806 pribudla pri severnom vstupe malá arkádová predsieň a v roku 1830 vstup do rodinnej krypty na východnej strane presbytéria. V roku 1857 preliali staré zvony na nové a v roku 1888 kostol obnovil rožňavský staviteľ F. Szilvássy.
Objavy pri výskume
Až do roku 2004 sa kostol považoval za ranogotickú stavbu. Pri oprave veže a reštaurátorskom výskume sa však na južnej stene lode odkryli dve románske štrbinové okná. Archeologický výskum v rokoch 2004 a 2006 ukázal, že tehlové základy sú kladené v siedmich až ôsmich vrstvách s ílovou vrstvou – takýto spôsob je vzácny a zhoduje sa so šivetickou rotundou. Archeológovia našli aj pozostatky gotickej kostnice alebo pohrebnej komory pri múroch lode a veže. Obnova pokračuje, najmä na južnej stene s románskymi oknami.
Architektúra
- Presbytérium: krížová rebrová klenba z polovice 14. storočia so svorníkom zdobeným päťcípou hviezdou – pentagramom.
- Lode: hlavná loď má neskorobarokové pruské klenby, bočná severná loď krížové klenby z roku 1723.
- Gotické prvky: portály na západnej strane veže a vo východnej časti južnej steny lode, gotický vstup do sakristie a okná v presbytériu a veži. Kružbové okno v závere bývalého presbytéria má v oblúku zachovanú stredovekú geometrickú maľbu.
- Nástenná maľba: vo východnej časti južnej steny lode je veľká, ťažko čitateľná maľba, pravdepodobne svätého Krištofa s Ježiškom na pleci.
Interiér
Neskorobarokový interiér je v duchu reformovanej tradície strohý – bez obrazov Boha a biblických postáv a bez oltára. Uprostred stojí pod kazateľnicou stôl Pánovej večere. Baroková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia nesie motív Desatora a na jej rezonančnej strieške je erb Mariášiovcov, donorov kostola. Pri kazateľnici je Mojžišova lavica vyhradená farárovi, oproti nej baroková patronátna lavica pre predstaviteľov obce. Západnú stranu lode uzatvára empora s neorenesančným organom. Medzi cennosti zboru patrí renesančno-barokový kalich z roku 1631. Súčasťou areálu je aj hrobka rodu Mariášiovcov.
Ako sa tam dostať
Brzotín susedí s Rožňavou a leží na ceste smerom na juh. Kostol stojí v strede obce, farská budova je hneď severne od neho cez cestu.
Praktické informácie
- Vstup: kostol nemá pravidelné otváracie hodiny, návštevu treba dohodnúť vopred s farárom.
- Bohoslužby: konajú sa v maďarčine.
- Správca: kostol patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi a dodnes slúži bohoslužbám.
