Strmé južné steny, ktoré padajú takmer kolmo do údolia Slanej, a na ich hrane vyhliadka, z ktorej pri východe či západe slnka vidíte celý Gemer – Brzotínske skaly nad Brzotínom v okrese Rožňava patria k najpôsobivejším miestam Národného parku Slovenský kras. Vápencový masív na okraji Silickej planiny je viditeľný už z obce a za dobrého počasia z neho dovidíte až na Vysoké Tatry.
Ako vznikli a charakteristika
Skalný masív dosahuje výšku 598 metrov nad morom a jeho strmé, na juh orientované steny sú dobre viditeľné priamo z obce, nad ktorou sa vypína. Vznikol dlhodobým pôsobením zvetrávania a erózie na mohutnom vápencovom súvrství, ktoré je typické pre celé okolie Slovenského krasu. Vápence tu ukladalo more počas druhohôr, pred desiatkami miliónov rokov, a ich neskoršie vyzdvihnutie a rozčlenenie riečnou a krasovou eróziou vytvorilo dnešnú sústavu skalných stien, terás, žľabov a útesov nad Brzotínom.
Príroda a ochrana
Brzotínske skaly sú národnou prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany a zároveň súčasťou územia NATURA 2000 s rozlohou 427 hektárov. Ochrana bola nad územím vyhlásená v roku 1973 v rámci vtedajšej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras, ktorá bola v roku 2002 prekategorizovaná na národný park. Rastú tu hodnotné pôvodné lesné spoločenstvá bučín, teplomilných dubín a lipovo-javorových lesov, na skalných stenách a stepiach sa vyskytujú vzácne teplomilné (xerotermné) druhy rastlín vrátane chráneného črievičníka papučkového a poniklecu veľkokvetého. Územie je domovom aj piatich druhov netopierov a vyskytuje sa tu rys ostrovid. Strmé južné steny masívu zároveň vyhľadávajú dravce ako sokol myšiar či výr skalný, ktorým skalné rímsy poskytujú bezpečné hniezdiská.
