Vo výške 790 metrov nad morom sa nad obcou Rankovce v okrese Košice-okolie týčia mohutné skalné bralá a balvany Slanských vrchov – Rankovské skaly.
Ako vznikli / Charakteristika
Rankovské skaly sú sopečného pôvodu a vznikli z tuhej lávy, ktorá je dokladom niekdajšej aktívnej sopečnej činnosti Slanských vrchov. Erózia postupne obnažila mohutné skalné steny a bralá, pod ktorými sa pri vyhliadkovom bode nachádza aj rozľahlé pole veľkých balvanov, pripomínajúce svojím charakterom „kamenné more". Slanské vrchy, ktorých sú skaly súčasťou, patria medzi klasické stratovulkanické pohoria vzniknuté v období neogénu - budujú ich najmä amfibolicko-pyroxenické andezity a ich tufy, uložené vo vrstvách striedajúcich sa lávových prúdov a sopečného popola, podobne ako pri neďalekom Tufovom kaňone.
Príroda a ochrana
Časť lokality patrí do maloplošného chráneného územia s najprísnejším, piatym stupňom ochrany, ktoré chráni vzácne teplomilné rastlinné spoločenstvá aj javorovo-lipové lesy na skalnatých svahoch. Skaly sú zároveň významným hniezdnym biotopom pre chránené dravce, preto je pohyb mimo vyznačeného chodníka v rezervácii zakázaný. Z vyhliadkového bodu sa v priaznivom počasí otvára mimoriadne ďaleký výhľad do doliny Torysy, na Slanské a Zemplínske vrchy, Košickú kotlinu, Volovské vrchy či Čergov, a pri výnimočnej viditeľnosti aj na štíty Vysokých Tatier.
Ako sa tam dostať a trasa
Z obce Rankovce vedie k skalám nespevnený, no dobre vyšliapaný chodník cez územie prírodnej rezervácie, ktorý sa napája na zelene značenú turistickú trasu. Výstup je pomerne nenáročný a zvládnu ho aj menej zdatní turisti. Alternatívou je prístup zo susednej obce Herľany, odkiaľ vedie na skaly tiež zelená značka, prípadne z Herlianskeho sedla po červenej značke cez rázcestie Vyžník.
Tipy na výlety v okolí
Neďaleká obec Herľany je známa svojím studeným gejzírom, ktorý patrí medzi najznámejšie prírodné zaujímavosti východného Slovenska - jeho voda vystrekuje do výšky okolo 22 metrov v intervaloch približne 34 až 36 hodín, čo z neho robí jeden z najvyšších studených gejzírov na svete. V okolí sa oplatí navštíviť aj ďalšie skalné útvary a vrcholy sopečných Slanských vrchov, ktorých najvyšším bodom je vrch Šimonka (1 092 m n. m.).
Praktické informácie
Vstup je bezplatný a celoročný, treba však rešpektovať zákaz zostupovania z vyznačeného chodníka v rezervácii. Vzhľadom na balvanitý terén pri vyhliadke sa odporúča pevná obuv a opatrnosť najmä s menšími deťmi. Priamo na trase nie sú k dispozícii žiadne služby.
