Modro natreté zruby so šindľovými strechami, dlhé dvory bez plotov a evanjelický kostol s vežou nad strechami – Rejdová v Hornom Gemeri patrí k obciam, kde ľudovú kultúru nenájdete len vo vitríne, ale aj v uliciach. Horská obec v okrese Rožňava leží v nadmorskej výške 579 m a etnografi ju zaraďujú medzi lokality celoslovenského významu. Na námestí v strede obce stojí v drevenici z 19. storočia Múzeum tradičnej ľudovej kultúry, ktoré prechádzku obcou dopĺňa o pohľad do interiéru starého gemerského domu.
Čo vás čaká
Obec má hromadnú cestnú zástavbu. Typickým domom je trojpriestorový zrub z 19. storočia na kamennej podmurovke, s hospodárskymi stavbami okolo otvoreného dvora a so sedlovou strechou krytou drevenými šindľami. Zrubové steny sa omazávali hlinou a dvory sa ťahali hlboko do pozemku bez oplotenia. Najvýraznejším znakom sú jasne modré fasády – farbu tu volajú „šmolková“. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je z obce zapísaných šesť zrubových domov a jeden murovaný ľudový dom.
Múzeum sídli v jednej z najstarších stavieb obce – v malom drevenom dome so šindľovou strechou, ktorý je chránenou pamiatkou a už z diaľky upúta modrou farbou. V obytnej izbe uvidíte murovanú pec, pôvodný nábytok, predmety dennej potreby a figuríny oblečené v starých miestnych krojoch. Do dielne sa vchádza samostatným vchodom; sú v nej kolovrat, krosná, česadlo na konope, vretená a ďalšie náradie, s ktorým sa konope spracúvalo na plátno. Tretia miestnosť s malým pódiom slúži na tvorivé dielne a ukážky remesiel.
Remeslá, kroj a folklór
Obyvatelia sa v minulosti živili baníctvom, roľníctvom a chovom oviec a dobytka. Do polovice 20. storočia bolo bežné domáce tkanie ľanového plátna a vlneného súkna, vyrábali sa šindle, paličkovaná čipka na čepce, vyšívané kožúšky a vlnené kapce. Rejdová bola známym strediskom výroby salašníckeho riadu gemerského typu – varešiek, črpákov a lyžíc. Miestny variant kroja sa nosí najmä v štyroch severných obciach regiónu – v Rejdovej, Vyšnej Slanej, Vlachove a Gočove. Účes a pokrývka hlavy prezrádzali životnú etapu: dievčatá nosili vrkoče a veniec, vydaté ženy si vlasy zatáčali okolo kovovej ihlice a zakrývali ich čepcom s čipkou. Pre spev je typický viachlas, hrávalo sa na gajdy a pastierske píšťaly a v obci dodnes pôsobí folklórna skupina. Každoročne v druhej polovici augusta sa tu koná Gemerský folklórny festival, ktorý mal v roku 2025 už 51. ročník.
