Vyhliadková veža Hradová sa hrdo týči na zalesnenom chrbte vrchu Hradová v presnej nadmorskej výške 465,30 m n. m., priamo na severnom okraji krajského mesta Košice. Predstavuje obľúbenú mestskú dominantu a pokojné oddychové miesto, ktoré návštevníkom ponúka harmonické spojenie prírody, stredovekej histórie a jedinečných výhľadov na Košickú kotlinu, Hornádsku dolinu, Čiernu horu či hrebene Slanských vrchov.
Presné technické parametre a kapacita
Súčasná vyhliadková veža harmonicky spája pevnú technickú oceľ s prírodným drevom:
-
Konštrukcia a výška: Celková výška rozhľadne dosahuje presne 21,6 metra. Nosnú kostru tvorí priestorová oceľová konštrukcia v tvare štvornohého stola s konzolovými vyloženiami terás, pričom pochôdzne podlahy sú vyhotovené z masívneho dreva.
-
Tri vyhliadkové úrovne: Návštevníci môžu postupne vystúpať na tri vyhliadkové terasy situované vo výškach 10,88 m, 13,6 m a najvyššiu plošinu vo výške 16,32 m. Plošiny sú chránené drevenou ihlanovou strechou s plechovou krytinou.
-
Reliéfne mapy v teréne: Na štyroch svetových stranách sú osadené plastické reliéfne mapy, ktoré uľahčujú orientáciu a identifikáciu okolitých vrcholov, ako sú Kojšova hoľa (1 246 m n. m.), Bradlo (840 m n. m.), Čečatová (773 m n. m.) či Makovica (981 m n. m.).
-
Regulovaná kapacita: Z dôvodu bezpečnosti je maximálny súčasný počet návštevníkov na veži prísne stanovený na 40 osôb. Pohyb osôb regulujú vstupné turnikety s displejom, ktorý priebežne zobrazuje presný počet voľných miest na veži.
-
Kamerový dohľad: Celý priestor rozhľadne je nepretržite monitorovaný kamerovým systémom.
Sezónnosť, otváracia doba a pravidlá vstupu
Návšteva vyhliadkovej veže sa riadi presne stanoveným sezónnym režimom a návštevným poriadkom:
-
Vstupné: Vstup na rozhľadňu je pre všetkých návštevníkov celoročne zadarmo.
-
Otváracia doba (01.03. – 30.11.): Počas hlavnej sezóny od jari do jesene je veža prístupná 24 hodín denne.
-
Zimná uzávera (01.12. – 29.02.): V zimných mesiacoch je vyhliadková veža pre verejnosť úplne zatvorená.
-
Dohľad nad deťmi: Deťom do veku 12 rokov je vstup na vežu povolený výlučne v sprievode dospelej osoby, ktorá zodpovedá za ich bezpečnosť.
-
Prísny zákaz zvierat: Do objektu rozhľadne je prísne zakázané vstupovať so psami a inými zvieratami, ako aj nechávať ich voľne sa pohybovať v okolí.
-
Klimatické obmedzenia: Vstup na vežu je zakázaný pri zhoršených poveternostných podmienkach – počas dažďa, silného vetra, sneženia, pri hmle, námraze, snehovej pokrývke schodov a podláh, ako aj pred búrkou, počas nej a bezprostredne po nej z dôvodu nebezpečenstva zásahu bleskom.
-
Zákaz športového náradia: Do priestorov veže je zakázané vstupovať s bicyklom, skateboardom, kolieskovými korčuľami alebo v obuvi s hrotmi.
Historická chronológia vyhliadky na Hradovej
Myšlienka sprístupnenia ďalekých výhľadov z vrchu Hradová sa začala rozvíjať už koncom 19. storočia:
-
1896 – Vznik myšlienky: V Košiciach sa po prvý raz objavil oficiálny zámer sprístupniť zalesnené okolie mesta prostredníctvom vyhliadkových bodov.
-
1908 – Novinová iniciatíva: Denník Felvidéki Ujság zverejnil výzvu apelujúcu na vybudovanie pamätnej vyhliadkovej stavby.
-
1909 – Pôvodná Rákociho rozhľadňa: Maďarský karpatský spolok prijal rozhodnutie o výstavbe a 1. mája 1909 slávnostne otvoril drevenú rozhľadňu pre verejnosť.
-
1. máj 1919 – Poškodenie vandalmi: Presne desať rokov po otvorení vežu vážne poškodili vandali, čo zásadne obmedzilo jej využívanie.
-
August 1944 – Požiar rozhľadne: Mimoriadne silné letné horúčavy spôsobili, že sa dechtom napustená drevená konštrukcia samovoľne vznietila a celá rozhľadňa vyhorela.
-
1987 – Výstavba novej veže: Národný výbor mesta Košice rozhodol o výstavbe modernej oceľovej rozhľadne.
-
1. máj 1988 – Slávnostné otvorenie: Súčasná veža bola oficiálne odovzdaná do užívania verejnosti.
Premena okolia: Od slavných viníc k lesoparku
Krajina v okolí rozhľadne prešla nevšedným historickým vývojom:
-
Stáročné vinohrady „Vyšných Košíc“: Od 14. storočia až do 80. rokov 19. storočia pokrývali svahy vrchu Hradová rozsiahle mestské vinice. Zlom priniesla až invázia amerického škodcu – vošky fyloxéry viničovej, ktorá miestne vinohrady kompletne zdecimovala.
-
Záchranné zalesňovanie: Aby mesto zabránilo masívnej pôdnej erózii strmých svahov, koncom 19. storočia začali lesníci vysádzať borovice čierne, jasene a duby. Vďaka tomu sú dnešné Mestské lesy Košice druhým najväčším mestským lesným celkom v strednej Európe.
-
Stredoveká Hradská cesta: Okolím prechádzajú chodníky kopírujúce pôvodnú stredovekú prístupovú cestu, ktorá v minulosti zabezpečovala spojenie hradu a smerovala z Košíc na Šariš a do Poľska.
Súčasný rozvoj, modernizácia a archeopark
Lokalita Hradovej prešla v posledných rokoch zásadnou transformáciou na moderné oddychovo-vzdelávacie centrum:
-
Projekt EHMK 2013: Najväčšie terénne, stavebné a revitalizačné práce sa zrealizovali v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, kedy sa upravil hradný areál, vybudovali bezpečné prístupové trasy a osadila návštevnícka infraštruktúra.
-
Etapa 2024 – 2026: Výskumné práce, konzervácia historických murív a postupná modernizácia celého areálu aktívne pokračujú aj v rokoch 2024 až 2026.
-
Archeologický park: O záchranu a prezentáciu historického dedičstva sa príkladne stará občianske združenie Castellum Cassovia, ktoré zvyšky niekdajšieho stredovekého hradu sprístupňuje formou otvoreného archeoparku.
-
Živá stredoveká atmosféra: Areál pravidelne ožíva dobovým životom – návštevníci tu nájdu stredoveké remeselné dielne, interaktívne ukážky dobových remesiel a pestrý program historických podujatí, ktoré pripomínajú dávne časy Košického hradu.

























