Fidvár pri Vrábľoch je jedno z najväčších opevnených sídlisk staršej doby bronzovej v strednej Európe, skúmané slovensko-nemeckým archeologickým tímom.
Na pohľad obyčajné pole južne od Vrábľov, pod ním však pozostatky opevneného sídliska spred vyše 3 500 rokov. V polohe Fidvár sa rozprestiera rozsiahle praveké sídlisko, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie a archeologicky najlepšie preskúmané lokality staršej doby bronzovej v strednej Európe. Odborníci ho niekedy neformálne nazývajú aj „pravekým mestom“ – v čase najväčšieho rozmachu tu podľa odhadov žilo až okolo tisíc obyvateľov.
Praveké mesto v dobe bronzovej
Opevnená akropola Fidváru zaberala plochu približne 3,5 hektára a bola obkolesená ďalším približne 15-hektárovým hospodárskym zázemím; pri zarátaní starších neolitických vrstiev dosahuje celá lokalita rozlohu okolo 41 hektárov. V období rozkvetu maďarovskej kultúry, zhruba medzi rokmi 2100 – 1450 pred n. l., tu stálo takmer 150 obydlí s pomerne jednotnými rozmermi (dĺžka 10 – 15 m, šírka 6 – 8 m), usporiadaných do pravidelnej sídliskovej štruktúry. Sídlisko chránili až tri sústredné priekopy s drevenými opevneniami – tá najvonkajšia bola v prieskumoch zdokumentovaná so šírkou približne 20 metrov a hĺbkou presahujúcou 7 metrov. V areáli sa nachádzali aj zásobné jamy na obilie sústredené na konkrétnych miestach sídliska a pohrebisko, z ktorého archeológovia odhadujú veľkosť vtedajšej populácie.
Vyše storočia výskumu
Prvú písomnú zmienku o lokalite priniesla už v roku 1876 Uhorská historická spoločnosť, v 30. rokoch 20. storočia ju podrobne zameral Štefan Janšák a prvý systematický archeologický výskum tu v roku 1967 uskutočnil Anton Točík. Od roku 2007 na Fidvári prebieha rozsiahly slovensko-nemecký výskumný projekt pod vedením Jozefa Bátoru z Archeologického ústavu SAV v Nitre a Knuta Rassmanna z Nemeckého archeologického inštitútu vo Frankfurte, financovaný Nemeckou výskumnou spoločnosťou (DFG). Vďaka geomagnetickým prieskumom, ktoré tu pokryli plochu vyše 140 hektárov, patrí Fidvár medzi geofyzikálne najdôkladnejšie preskúmané praveké lokality v celej Európe.
Čo tam nájdete dnes
Lokalita leží na aktívne obrábanej poľnohospodárskej pôde, preto sa na povrchu nezachovali viditeľné pozostatky stavieb ani valov – ide predovšetkým o miesto s významom pre odborný výskum, nie o rekonštruovaný archeopark. Napriek tomu je Fidvár dôležitou zastávkou pre záujemcov o pravek regiónu a výsledky výskumu sú pravidelne prezentované verejnosti prostredníctvom prednášok a publikácií Archeologického ústavu SAV a mesta Vráble.
Praktické informácie
Vstup: lokalita je voľne prístupná, bez vstupného.
Čo očakávať: ide o poľnohospodársky využívanú plochu bez vybudovanej turistickej infraštruktúry a bez viditeľných pozostatkov – návšteva je vhodná skôr ako súčasť poznávacej prechádzky okolím Vrábľov než ako samostatný cieľ výletu.
Ohľaduplnosť: rešpektujte obrábané polia a nevstupujte na osiate plochy.
Doprava: lokalita leží južne od Vrábľov, dostanete sa k nej individuálne.
