Tri hrady z jedného miesta: z drevenej rozhľadne na Marháte (748 m n. m.) vidíte zrúcaniny Topoľčianskeho hradu, Tematína aj Čachtic a za nimi Tribeč, Vtáčnik a Biele Karpaty. Sedemnásťmetrová veža stojí na zalesnenom vrchole v južnej časti Považského Inovca nad Nitrianskou Blatnicou, na rozhraní Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja, a kilometer od nej stojí jedna z najstarších rotund na Slovensku. Výstup z obce zaberie dve hodiny, hore čakajú prístrešky s ohniskami.
Výhľad a charakteristika
Samotný vrchol Marhátu je zarastený lesom a bez rozhľadne by z neho výhľad nebol možný, preto tu okolité obce z Mikroregiónu pod Marhátom v roku 2008 spoločne postavili drevenú vyhliadkovú vežu s výškou 17 metrov. Na vyhliadkovú plošinu vedie viacpodlažný drevený rebrík, ktorý zvládnu aj deti či starší návštevníci. Z vrcholu je kruhový výhľad na Tribeč, Vtáčnik, Biele Karpaty a v diaľke aj hrady Topoľčany, Tematín a Čachtice. Priamo pri veži stojí aj vysoký železný kríž, ktorý tu okolití obyvatelia postavili v roku 1947, a dva drevené prístrešky s ohniskami na oddych turistov, obľúbené najmä pri skupinových výletoch a turistických zrazoch okolitých obcí.
Vrchol a jeho história
Marhát je najvyšším vrchom južnej časti Krahulčích vrchov, podcelku Považského Inovca, a výraznou dominantou krajiny severne od Nitrianskej Blatnice. Vrcholový hrebeň tvoria vystupujúce vápencové a dolomitové skalky, svahy pokrývajú dubiny a dubovo-hrabové lesy, ktoré v najvyšších polohách prechádzajú do bučín. Na vrchole kedysi stála drevená triangulačná veža. Kríž pri nej postavili v roku 1947 obyvatelia Nitrianskej Blatnice – oceľový Kríž vďaky meria 10 metrov a nesie nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Na plošinu dnešnej rozhľadne vedie 61 schodov a za dobrej viditeľnosti odtiaľ dovidíte aj na Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Kľak a Veľký Inovec, pri výnimočne čistom vzduchu vraj aj na výškové budovy Bratislavy. Cez sedlo Marhát vedie náučný chodník Považský Inovec, ktorý má pod vrcholom jedno zo svojich zastavení.
