Na hrebeni Považského Inovca nad obcou Bojná sa dodnes dvíhajú zemné valy vysoké až 8 metrov – pozostatky troch opevnených sídlisk, ktoré od konca 8. do 9. storočia patrili medzi mocenské centrá Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Práve tu sa našli pozlátené plakety s latinskými nápismi staršie než misia Cyrila a Metoda, ktoré prepísali dejiny kresťanstva na našom území. Hradisko Valy si môžete prejsť po náučnom chodníku a v múzeu priamo pod ním uvidieť, čo v jeho hline ležalo tisíc rokov.
História a archeologický výskum
Hradiská chránili zemné valy vysoké 5 až 8 metrov, doplnené pevnými bránami a strážnymi vežami. Sídliská fungovali počas vlády kniežaťa Pribinu aj neskôr za kniežaťa Svätopluka. Systematický archeologický výskum tu prebieha od začiatku 21. storočia a priniesol nálezy, ktoré zmenili pohľad na najstaršie dejiny kresťanstva na našom území. Najvzácnejším nálezom sú pozlátené plakety z prenosného kresťanského oltára s latinskými nápismi, datované do rokov 780 – 820. Spolu s bronzovými zvonmi a ďalšími sakrálnymi predmetmi dokazujú, že kresťanstvo aj písmo sa na územie dnešného Slovenska dostali ešte pred misiou solúnskych bratov - pravdepodobne z akvilejského patriarchátu v severnom Taliansku. Archeológovia tu objavili aj bohatú jazdeckú výstroj - ostrohy, strmene, kovania mečov zdobené vzácnymi kovmi - a šperky z hrobu vysokopostavenej ženy, ktoré svedčia o vysokom spoločenskom postavení obyvateľov hradiska.
