Krajinou Hontu, medzi Štiavnickými vrchmi a riekou Hron, sa tiahne záhadná staroveká stavba – zemný val so stopami spekania, ktorý si vyslúžil prezývky „Val obrov“ alebo „slovenský čínsky múr“ (latinsky aj Fossa giganteum). Jeho zdokumentovaná dĺžka presahuje 60 kilometrov, tiahne sa od vrchu Sitno smerom k rieke Ipeľ a jej ústiu do Dunaja, no podľa starších odhadov niektorých archeológov mohol pôvodne dosahovať až 400 kilometrov.
Nevyriešená záhada
Napriek desaťročiam skúmania odborníci dodnes nedokážu s istotou určiť, kto val postavil, kedy presne vznikol ani na aký účel slúžil. Ľudová tradícia v minulosti jeho vznik pripisovala čertom. Podľa archeológa Titusa Kolníka mal val v základni šírku približne 12 až 15 metrov, na temene 2 až 4 metre a výšku 1 až 3 metre, miestami až 6 metrov, pričom po stranách ho lemovali niekoľkometrové priekopy. Prevládajúca teória hovorí o obrannom opevnení s drevenou palisádou na západnej strane, chrániacom pred útokmi od východu, s odhadovaným vekom okolo 1500 rokov, iné teórie kladú jeho vznik ešte hlbšie do praveku, k 7. storočiu pred Kristom. Vážnejšie teórie ho spájajú s podobnými líniovými opevneniami v Maďarsku, Rumunsku či Srbsku.
Spekanie zeminy – náhoda, alebo zámer?
Pôvodná predstava o zámernom vypaľovaní celého valu sa modernými výskumami nepotvrdila – spečené úseky totiž tvoria len približne 3 až 5 % z jeho objemu. Namiesto toho sa časť odborníkov prikláňa k vysvetleniu, že ide o trosky vysoko poréznej andezitovej lávy, ktorá sa do násypu dostala prirodzenou cestou z okolitých sopečných hornín Štiavnických vrchov. Val ako historickú pamiatku systematicky skúmal už v rokoch 1930 až 1968 archeológ Štefan Janšák, neskôr sa mu venovali aj Titus Kolník a Pavol Roth, ktorí uskutočnili podrobný prieskum v roku 1984.
