Krajinou Hontu, medzi Štiavnickými vrchmi a riekou Hron, sa tiahne záhadná staroveká stavba – zemný val so stopami spekania, ktorý si vyslúžil prezývky "Val obrov" alebo "slovenský čínsky múr" (latinsky aj Fossa giganteum). Jeho zdokumentovaná dĺžka presahuje 60 kilometrov, tiahne sa od vrchu Sitno smerom k rieke Ipeľ a jej ústiu do Dunaja, no podľa starších odhadov niektorých archeológov mohol pôvodne dosahovať až 400 kilometrov.
Nevyriešená záhada
Napriek desaťročiam skúmania odborníci dodnes nedokážu s istotou určiť, kto val postavil, kedy presne vznikol ani na aký účel slúžil. Ľudová tradícia v minulosti jeho vznik pripisovala čertom. Podľa archeológa Titusa Kolníka mal val v základni šírku približne 12 až 15 metrov, na temene 2 až 4 metre a výšku 1 až 3 metre, miestami až 6 metrov, pričom po stranách ho lemovali niekoľkometrové priekopy. Prevládajúca teória hovorí o obrannom opevnení s drevenou palisádou na západnej strane, chrániacom pred útokmi od východu, s odhadovaným vekom okolo 1500 rokov, iné teórie kladú jeho vznik ešte hlbšie do praveku, k 7. storočiu pred Kristom. Vážnejšie teórie ho spájajú s podobnými líniovými opevneniami v Maďarsku, Rumunsku či Srbsku.
Spekanie zeminy – náhoda, alebo zámer?
Pôvodná predstava o zámernom vypaľovaní celého valu sa modernými výskumami nepotvrdila – spečené úseky totiž tvoria len približne 3 až 5 % z jeho objemu. Namiesto toho sa časť odborníkov prikláňa k vysvetleniu, že ide o trosky vysoko poréznej andezitovej lávy, ktorá sa do násypu dostala prirodzenou cestou z okolitých sopečných hornín Štiavnických vrchov. Val ako historickú pamiatku systematicky skúmal už v rokoch 1930 až 1968 archeológ Štefan Janšák, neskôr sa mu venovali aj Titus Kolník a Pavol Roth, ktorí uskutočnili podrobný prieskum v roku 1984.
Kde je val najlepšie vidieť
Najčitateľnejší úsek valu v teréne sa nachádza severne od Žemberoviec, medzi obcami Pečenice a Bátovce, kde meria približne 2,2 kilometra a tiahne sa presne v smere sever – juh v nadmorskej výške 375 až 420 metrov. Práve tu, v obci Pečenice, vedie krátky náučný chodník s informačnými tabuľami, ktorý návštevníkom priamo v teréne vysvetľuje históriu aj teórie o pôvode valu. Ďalší, asi 1,6 kilometra dlhý lesný úsek je viditeľný pri lokalite Čriepeš pri Žemberovciach, a približne 1,4 kilometra dlhý segment sa nachádza južne od Súdoviec, odkiaľ pokračuje na územie Hontianskych Moraviec. Kým v lesoch val stále vytvára rozoznateľný násyp, na poliach ho stáročia orby väčšinou zarovnali a dnes ho tam možno rozoznať už len podľa zafarbenia spálenej hliny.
Ako sa tam dostať
Mimo náučného chodníka pri Pečeniciach val nemá jednotné turistické značenie ani vyhradené parkovisko – najschodnejšie je vydať sa peši alebo na bicykli z niektorej z hontianskych obcí (Pečenice, Bátovce, Žemberovce, Súdovce, Hontianske Moravce, Dolné Semerovce) smerom do priľahlých lesov, kde je val v teréne najlepšie rozpoznateľný.
Praktické informácie
Miesto je voľne prístupné celoročne bez vstupného. Mimo náučného chodníka pri Pečeniciach odporúčame vopred si naštudovať mapu alebo sa informovať v miestnych obciach, kde presne sa najlepšie zachované úseky valu nachádzajú.
