Bazilika Svätého kríža stojí v historickom jadre Kežmarku a patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Spiši. Pod jej neskorogotickou sieťovou a hviezdicovou klenbou nájdete hlavný oltár pripisovaný dielni Majstra Pavla z Levoče a vedľa nej sa týči renesančná zvonica, ktorú Kežmarčania kedysi pre pozlátené sgrafito volali „zlatá veža“. V roku 1998 jej pápež Ján Pavol II. udelil titul baziliky minor – ako prvému nemariánskemu chrámu na Slovensku.
História a zaujímavosti
Najstaršia písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1383 a spomína, že na jeho mieste predtým stála drevená kaplnka. Prvá murovaná stavba tu vznikla v prvej polovici 14. storočia, dnešnú monumentálnu podobu však chrám získal vďaka veľkolepej neskorogotickej prestavbe v rokoch 1444 až 1498, na ktorej sa ako hlavní donátori podieľali najmä Zápoľskovci – v roku 1444 povolil pápežský legát odpustkový list pre prispievateľov na stavbu, v roku 1486 osadili portál do presbytéria a dokončenie prác pripomína letopočet 1498 na hlavnom južnom portáli. Trojloďový priestor s rozmermi približne 51 × 22 metrov (hlavná loď je vysoká takmer 16 metrov) je zaklenutý pôsobivou kombináciou troch typov klenby – sieťovej, hviezdicovej aj krížovej, na polygonálnych pilieroch. Zaujímavosťou je kruhový svetlík uprostred klenby, tzv. Himmelsloch, ktorý sa v minulosti využíval pri liturgických procesiách. Kostolnú vežu v roku 1521 poškodil požiar, v roku 1525 pribudla nová renesančná kamenná galéria a v roku 1591 dostala veža ozdobnú atiku. V rokoch 1868 – 1870 prešiel interiér rozsiahlou obnovou v duchu novogotiky.
Tesne vedľa kostola sa vypína samostatne stojaca renesančná zvonica z rokov 1586 – 1591, dielo kežmarského staviteľa Ulricha Materera, považovaná za najstaršiu a najkrajšiu kampanilu na celom Spiši. Jej fasádu kedysi zdobilo pozlátené sgrafito, vďaka ktorému ju obyvatelia nazývali „zlatá veža“.
