Na vyvýšenine v severovýchodnej časti Ľubice, obkolesený kamennou ohradou so šindľovou strieškou, stojí kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pod barokovou helmicou veže sa skrýva stavba z polovice 13. storočia, ktorú postavili nemeckí kolonisti, a vo vnútri najväčší dvojloďový kostolný priestor na Spiši. Hlavnou vzácnosťou je neskorogotická oltárna skriňa z obdobia okolo roku 1511 z dielne Majstra Pavla z Levoče s Madonou s dieťaťom, ktorú rátajú k najkrajším na Slovensku. Celý interiér pritom pokrýva iluzívna maľba z roku 1772.
História
Kostol vznikol okolo polovice 13. storočia ako románsko-ranogotická stavba so štvorcovou svätyňou a veľkým južným portálom. Ľubica získala mestské výsady v roku 1271 od kráľa Štefana V. V 14. storočí kostol goticky prestavali a rozšírili; v druhej polovici storočia dostala loď klenbu na troch osemhranných pilieroch, čím vznikol dvojloďový priestor, a na severnej strane pribudla sakristia. V roku 1390 udelil pápež Bonifác IX. odpustky tým, ktorí na stavbu prispeli.
V 15. storočí kostol viackrát poškodili nepokoje – v roku 1433 husiti zničili jeho interiér. Od roku 1546 patril evanjelikom, katolíci ho získali späť v roku 1674. Požiare začiatkom 18. storočia a v roku 1786 zasiahli kostol aj vežu, ktorej vrchná časť potom dostala neskorobarokovú podobu. Veľké zmeny v interiéri viedol v 18. storočí piarista a farár Anton Wisniewski. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali zvony, píšťaly organa a medenú krytinu, po požiari strechy v 30. rokoch 20. storočia nasledovala celková obnova a v roku 1986 dostal kostol novú medenú strechu. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963.
Architektúra
Dvojloďový interiér delia tri osemhranné piliere, na ktoré dosadá gotická rebrová klenba; niektoré konzoly rebier zdobia vytesané ľudské hlavy. Presbytérium má päťboký uzáver, na severnej strane k nemu prilieha sakristia a zachovalo sa v ňom gotické pastofórium. Z najstaršej stavby pochádza románsky portál pod vežou a gotický južný portál z 13. storočia s hlavicami, na ktorých sú vytesané hlavy Adama a Evy. Na južnej stene objavili v roku 1965 ranogotickú rozetu – takéto okrúhle okná sú na Slovensku zriedkavé. Exteriér s odstupňovanými opornými piliermi pôsobí barokovo, vežu na západnej strane ukončuje baroková helmica.
