Keď sa pri Chate pri Zelenom plese otočíte od jazera, nad vami sa dvíha kolmá skalná stena s jemne červenkastým nádychom – Jastrabia veža (2 137 m n. m.), nazývaná aj Jastrabia skala. Je nižšia než okolité štíty, no práve jej štíhla silueta sa objavuje takmer na každej fotografii Zeleného plesa a robí z nej jeden z najfotogenickejších končiarov Vysokých Tatier. Tvorí koncový pilier rázsochy vybiehajúcej z Belasej veže a zakončuje Karbunkulový hrebeň, od ktorého ju oddeľuje Jastrabie sedlo. Horolezci na nej hľadajú jedny z najťažších ciest v Tatrách, bežný turista si ju vychutná z brehu plesa – aj s povesťou o drahokame, ktorý mal žiariť na jej vrchole.
Poloha a názov
Karbunkulový hrebeň, ktorého je Jastrabia veža súčasťou, tvoria okrem nej aj Belasá veža a Zmrzlá veža, pričom výškový rozdiel medzi Jastrabou a Zmrzlou vežou dosahuje 175 metrov. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni oddeľuje Jastrabiu vežu od susedného Jastrabieho zuba úzka Jastrabia štrbina. Najstarší doložený názov veže je nemecký Königsnase (kráľovský nos), ktorý použil už v roku 1752 Jakub Buchholtz. Na začiatku 19. storočia ho vystriedalo pomenovanie odkazujúce na zlatokopeckú éru – Karbunkulová veža, podľa bájneho drahokamu karbunkul, ktorý mal podľa povesti žiariť na jej vrchole.
Povesť o žiariacom drahokame
K Jastrabej veži sa viaže známa tatranská povesť, ktorá sa zachovala v niekoľkých obmenách. Rozpráva o chudobnom mládencovi, ktorý sa uchádzal o dcéru miestneho richtára a v snahe získať bohatstvo a jej ruku sa rozhodol vyliezť na náročnú skalu, kde mal žiariť oslepujúci drahokam – karbunkul. Keď sa napokon dostal až k nemu, musel sa odvrátiť pred jeho jasom, no vraj ho uhranuli oči víly zo Zeleného plesa, stratil rovnováhu a zahynul, tak ako viacero mládencov pred ním aj po ňom. Podľa tatranských bádateľov povesť pravdepodobne parafrázuje skutočnú tragédiu zlatokopa Jána Andreja Papirusa, ktorý zahynul v okolí Zeleného plesa v roku 1771 – zlatokopectvo a hľadanie vzácnych kovov a kameňov totiž malo v tejto časti Tatier reálnu históriu.
Obľúbený cieľ horolezcov
Pre svoju relatívne dobrú dostupnosť od Chaty pri Zelenom plese a zaujímavý technický profil je Jastrabia veža dlhodobo vyhľadávaná horolezcami. Prvý výstup na ňu absolvoval v 80. rokoch 19. storočia Poliak Maciej Sieczka z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo, prvý zimný výstup zaznamenali 10. mája 1909 Tihamér Szaffka, Imre Barcza a Oskar Jordán. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou a južnou stenou dnes vedie množstvo lezeckých ciest vysokej obťažnosti – od Pochylého platne z roku 1963 cez chýrnu Amazóniu Vertikál (stupeň IX-) z roku 1993 až po cestu Koróna, ktorú v roku 2016 prvolezec J. Krištoffy ohodnotil stupňom XI- a ktorá patrí medzi vôbec najťažšie cesty v celých Tatrách. Koncom minulého storočia došlo v juhovýchodnej stene k prirodzenému uvoľneniu a pádu skalných blokov, v dôsledku čoho niekoľko starších ciest zaniklo.
