Jastrabia veža (2 137 m n. m.), nazývaná aj Jastrabia skala, sa kolmo vypína nad Dolinou Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách, na území Tatranského národného parku. Tvorí koncový pilier rázsochy vybiehajúcej z Belasej veže a zakončuje Karbunkulový hrebeň, od ktorého ju oddeľuje Jastrabie sedlo. Vďaka strmým platniam s jemne červenkastým nádychom a štíhlej siluete, ktorá je nižšia než okolité štíty, no napriek tomu vždy upúta, patrí medzi najfotogenickejšie a najznámejšie tatranské končiare – neodmysliteľne sa objavuje takmer na každej fotografii Chaty pri Zelenom plese.
Poloha a názov
Karbunkulový hrebeň, ktorého je Jastrabia veža súčasťou, tvoria okrem nej aj Belasá veža a Zmrzlá veža, pričom výškový rozdiel medzi Jastrabou a Zmrzlou vežou dosahuje 175 metrov. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni oddeľuje Jastrabiu vežu od susedného Jastrabieho zuba úzka Jastrabia štrbina. Najstarší doložený názov veže je nemecký Königsnase (kráľovský nos), ktorý použil už v roku 1752 Jakub Buchholtz. Na začiatku 19. storočia ho vystriedalo pomenovanie odkazujúce na zlatokopeckú éru – Karbunkulová veža, podľa bájneho drahokamu karbunkul, ktorý mal podľa povesti žiariť na jej vrchole.
Povesť o žiariacom drahokame
K Jastrabej veži sa viaže známa tatranská povesť, ktorá sa zachovala v niekoľkých obmenách. Rozpráva o chudobnom mládencovi, ktorý sa uchádzal o dcéru miestneho richtára a v snahe získať bohatstvo a jej ruku sa rozhodol vyliezť na náročnú skalu, kde mal žiariť oslepujúci drahokam – karbunkul. Keď sa napokon dostal až k nemu, musel sa odvrátiť pred jeho jasom, no vraj ho uhranuli oči víly zo Zeleného plesa, stratil rovnováhu a zahynul, tak ako viacero mládencov pred ním aj po ňom. Podľa tatranských bádateľov povesť pravdepodobne parafrázuje skutočnú tragédiu zlatokopa Jána Andreja Papirusa, ktorý zahynul v okolí Zeleného plesa v roku 1771 – zlatokopectvo a hľadanie vzácnych kovov a kameňov totiž malo v tejto časti Tatier reálnu históriu.
Obľúbený cieľ horolezcov
Pre svoju relatívne dobrú dostupnosť od Chaty pri Zelenom plese a zaujímavý technický profil je Jastrabia veža dlhodobo vyhľadávaná horolezcami. Prvý výstup na ňu absolvoval v 80. rokoch 19. storočia Poliak Maciej Sieczka z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo, prvý zimný výstup zaznamenali 10. mája 1909 Tihamér Szaffka, Imre Barcza a Oskar Jordán. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou a južnou stenou dnes vedie množstvo lezeckých ciest vysokej obťažnosti – od Pochylého platne z roku 1963 cez chýrnu Amazóniu Vertikál (stupeň IX-) z roku 1993 až po cestu Koróna, ktorú v roku 2016 prvolezec J. Krištoffy ohodnotil stupňom XI- a ktorá patrí medzi vôbec najťažšie cesty v celých Tatrách. Koncom minulého storočia došlo v juhovýchodnej stene k prirodzenému uvoľneniu a pádu skalných blokov, v dôsledku čoho niekoľko starších ciest zaniklo.
Prístup a praktické informácie
Výstup na Jastrabiu vežu nevedie po značkovanom turistickom chodníku a presahuje bežnú turistiku – ide o terén vysokohorskej turistiky a horolezectva, vhodný len pre skúsených a dobre vybavených turistov, prípadne s horským vodcom. Typická prístupová trasa vedie od Kežmarskej Bielej vody cez Tatranské Matliare, Šalviový prameň a Kovalčíkovu poľanu k Chate pri Zelenom plese, odtiaľ strmým výstupom Červenou dolinkou popri Červenom a Belasom plese až do Jastrabieho sedla. Posledný úsek na vrchol vedie po exponovanom skalnom hrebeni a šikmej skalnej rampe, kde treba počítať s pohybom v ľahšom lezeckom teréne (I. stupeň UIAA) aj so silnými nárazmi vetra. Z vrcholovej plošinky, ležiacej približne 25 metrov pod najvyšším bodom, sa otvárajú strmé pohľady do Červenej dolinky aj na mohutné žulové steny Kežmarského, Lomnického, Pyšného a Čierneho štítu. Prístup do oblasti môže byť obmedzený zimnou uzáverou TANAP-u, preto je pred návštevou vhodné overiť aktuálny návštevný poriadok.
Tipy na výlety v okolí
Východiskom väčšiny výstupov je obľúbená a vždy plná Chata pri Zelenom plese, odkiaľ vedú trasy aj na ďalšie tatranské ciele vo Východných Tatrách, napríklad do doliny Zeleného plesa samotnej či na okolité štíty Karbunkulového hrebeňa. Región Vysokých Tatier ponúka aj menej náročné alternatívy pre rodiny s deťmi, ako sú okolité náučné chodníky a nižšie položené vyhliadkové trasy v Tatranskej Javorine a jej okolí.
