V Strážkach, dnes mestskej časti Spišskej Belej v doline Popradu, stojí neveľký gotický kostol bez veže, ktorý spolu s renesančnou zvonicou a kaštieľom tvorí súbor národných kultúrnych pamiatok. Zvonka pôsobí skromne, no vnútri vás prekvapí: steny lode pokrýva rozsiahly pašiový cyklus zo začiatku 16. storočia, ktorý patrí k najvýznamnejším nástenným maľbám svojej doby na Spiši, a zachovali sa tu tri neskorogotické krídlové oltáre. Hneď za kostolom sa týči zvonica so sgrafitovou výzdobou z roku 1629.
História
Obec Strážky sa v listinách spomína od roku 1251. Jednoloďový kostol vznikol v 14. – 15. storočí, v poslednej tretine 15. storočia dostal neskorogotické presbytérium s polygonálnym uzáverom a opornými piliermi a na prelome 15. a 16. storočia pribudla pred južným vchodom predsieň. V tom čase vymaľovali aj interiér.
V 16. storočí prešli obyvatelia na protestantizmus, ktorý do Strážok priniesol rod Horváth-Stansithovcov. Patrón kostola Gregor Horváth-Stansith zhromažďoval cirkevné umelecké diela a mnohé z nich zachránil pred zničením. Stredoveké maľby vtedy zatreli, pôvodný západný vchod zamurovali a do lode vstavali drevenú emporu. Katolíkom sa kostol vrátil v roku 1673. V prvej polovici 17. storočia pribudla na severnej strane lode obdĺžniková prístavba s úzkymi strieľňami a v roku 1706 krypta. Maľby odborne preskúmali v roku 1986 a začiatkom 90. rokov 20. storočia ich zreštaurovali. Stredoveký múr, ktorý obkolesoval pôvodný cintorín, čiastočne obnovili v roku 2010.
Architektúra
Loď je dlhá asi 17 m a široká 8,5 m a zaklenuli ju dvoma poľami krížovej klenby na stredný pilier. Kostol osvetľujú veľké lomené okná s kružbami, prerazené len na východnej a južnej strane. Zachovali sa gotické portály, pastofórium aj pôvodný západný portál, dnes zamurovaný.
Nástenné maľby
- Severná stena lode: čiastočne odkrytý Posledný súd s peklom v podobe tlamy Leviatana a drobnými postavičkami žien.
- Západná stena: prvá časť pašiového príbehu v dvoch pásoch – štyri scény hore a šesť dole. Niektoré vychádzajú z drevorezov Lucasa Cranacha, preto ich datujú až po roku 1509.
- Južná stena: pokračovanie figurálneho cyklu zasadené do mestskej krajiny.
- Presbytérium a víťazný oblúk: iluzívna maľba na severnej strane presbytéria a dekoratívna výmaľba oblúka.
Oltáre a zariadenie
Hlavný oltár svätej Anny z rokov 1500 – 1520 má v skrini súsošie Anny Samotretej, na krídlach výjavy zo života svätej Anny a Joachima a na vonkajšej strane krídel pašiové scény. Nadstavec s postavou Krista Trpiteľa a šiestimi apoštolmi je momentálne demontovaný. Vľavo stojí oltár svätých Šimona a Júdu z rovnakého obdobia, vpravo mariánsky oltár z roku 1524 s 1,1 m vysokou sochou Panny Márie – socha svätého Ondreja z neho je dnes v Slovenskej národnej galérii. Najstarší oltár kostola z polovice 15. storočia previezli do múzea v Bratislave. Na víťaznom oblúku visí Kalvária z dielne Majstra Pavla z Levoče. Renesančná krstiteľnica z červeného mramoru s medenou nádobou pochádza z roku 1593 a krížovú cestu namaľovala Margita Czóbelová, posledná majiteľka kaštieľa.
Renesančná zvonica
Murovanú zvonicu na štvorcovom pôdoryse postavil koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia staviteľ Ulrich Materer. Jej sgrafitovú výzdobu s motívmi lovu na zajace, ruže a nezábudky dopĺňa na južnej strane nápis Soli deo HB 1629 Gloria – iniciály patria majstrovi, ktorého spájajú s kežmarským Hansom Brechenzweigom. Do zvonice sa vstupuje na prvom poschodí po drevenom schodisku.
Praktické informácie
- Vstup: kostol je filiálnym kostolom rímskokatolíckej farnosti Spišská Belá a slúži bohoslužbám; interiér si najľahšie pozriete v čase pred svätou omšou alebo po nej.
- Prehliadka: individuálna, bez sprievodcu.
- Areál: kostol, zvonica a kaštieľ stoja tesne pri sebe v historickom jadre Strážok.
