Vypína sa v historickom jadre mesta Spišská Belá a tvorí jeho ústrednú duchovnú i urbanistickú dominantu. Kostol sv. Antona Pustovníka založili nemeckí kolonisti, ktorých na Spiš pozývali uhorskí panovníci od polovice 12. storočia a predovšetkým po ničivom tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. Podľa historických záznamov mu predchádzal menší murovaný kostolík sv. Valentína z roku 1208, ktorý slúžil ako provizórium, kým nebol postavený hlavný farský chrám. Súčasný farský kostol bol vybudovaný v ranogotickom slohu s doznievajúcimi neskororománskymi prvkami v rozmedzí rokov 1250 až 1270.
Ranogotický pôvod a dispozícia 13. storočia
Z najstaršej stavebnej etapy sa zachovala spodná časť veže, obvodové múry lode, sakristia a štvorcové presbytérium:
-
Pôdorys a základy: Georadarový prieskum z roku 2009 vylúčil existenciu staršieho objektu pod podlahou lode; zistený paralelný múr predstavuje zmenu stavebného konceptu priamo počas výstavby v 13. storočí. Veža bola murovaná súčasne s hlavnou loďou.
-
Podvežie a portály: Podvežie je zaklenuté krížovou klenbou bez svorníka s ťažkými hranolovými rebrami. Pôvodný vonkajší kamenný portál z 13. storočia bol odkrytý v roku 1970. Do lode vedie neskororománsky ústupkový portál s vloženými stĺpikmi; pravá hlavica nesie brečtanový vlys, kým ľavá zostala kamenárom nedokončená.
-
Konzoly so symbolikou dobra a zla: Pôvodné štvorcové presbytérium má krížovú klenbu na kubických konzolách podopretých valcovitými stĺpikmi. Na východnej ľavej konzole je vytesaný reliéf nahého bojovníka s mečom, štítom a vojenskou čiapkou – pravdepodobne Tatára ako symbolu zla. Pravá konzola nesie fragment kňaza s bibliou, zosobňujúceho dobro.
-
Portál privilégií a sakristia: V južnej stene presbytéria sa nachádza úzky lomený portál, pôvodný vchod pre privilegovanú mestskú vrstvu (dnes nika s travertínovou sochou Panny Márie). K presbytériu prilieha sakristia s dvoma poľami krížových klenieb, kamenným lavabom a schodiskom vedúcim cez múr hrubý 140 cm.
Gotické premeny 14. a 15. storočia
V priebehu vrcholného a neskorého stredoveku prešiel chrám rozsiahlymi prestavbami, ktoré zásadne obohatili jeho priestor:
-
Polygonálny záver presbytéria: V 40. rokoch 14. storočia bola zbúraná rovná východná stena svätyne a pristavaný nový vrcholnogotický polygonálny uzáver podopretý štyrmi vonkajšími piliermi. Súčasťou je gotické pastofórium s kovanou mriežkou a reliéfom Bolestného Krista.
-
Fosilizovaná freska sv. Antona: Na severnej stene polygónu bola v 60. rokoch 20. storočia odkrytá nástenná maľba zobrazujúca výjav Pokušenie sv. Antona (prípadne donátorku maľby).
-
Prestavba na dvojlodie: Okolo roku 1360 nahradili pôvodný drevený trámový strop lode krížovými klenbami podopretými dvoma stredovými polygonálnymi stĺpmi, čím vznikol typický spišský dvojloďový priestor. Časť pôvodnej ranogotickej omietky lode s motívom iluzórneho okna sa vďaka tomu zachovala v podkroví.
-
Kaplnka sv. Kataríny (Valentína): V druhej polovici 15. storočia kapacitu zväčšili prístavbou severnej kaplnky zaklenutej štyrmi poľami klenieb a prepojenej s loďou dvoma arkádami.
Historické etapy od reformácie po novovek
-
Správa farnosti: V rokoch 1545 – 1674 spravovala kostol evanjelická cirkev. Po rekatolizácii v roku 1674 ho prevzali katolíci a až do roku 1852 farnosť spravovala rehoľa piaristov z Podolínca.
-
Unikátny krov: Podstrešný trámový krov nad hlavnou loďou pochádza z roku 1608 a bez prerušenia spoľahlivo slúži viac než štyri storočia.
-
Barokové úpravy: V rokoch 1715 – 1721 pribudla južná predsieň, došlo k zväčšeniu okien a výstavbe nového dreveného chóru dekorovaného maľbami šiestich svätých. Na chór preniesli organ, ktorého najstaršia vyrezávaná skriňa z roku 1645 pochádza z dielne Pavla Grossa zo Spišskej Soboty (doplnená rokokovou rezbou v 18. storočí).
-
Premeny veže: V roku 1832 vežu nadmurovali, osadili hodinové terče a novú barokovú prilbu. V roku 1882 dostala neogotický ráz s hrotitými oknami, ktorý bol pri pamiatkovej obnove v roku 1976 odstránený do dnešnej podoby.
Vzácny umelecký mobiliár a odkaz Majstra Pavla
Hoci z pôvodných ôsmich gotických oltárov nezostal ani jeden kompletný, interiér uchováva pamiatky mimoriadnej galerijnej hodnoty:
-
Lignum vitae (Strom života): Gotický procesiový kríž z polovice 14. storočia s pohyblivými ramenami, ktoré sa na Veľký piatok skladali pri ukladaní do Božieho hrobu. Dnes tvorí ústredie Kalvárie pod triumfálnym oblúkom spolu s neskorogotickými sochami Panny Márie a sv. Jána (okolo roku 1500).
-
Socha sv. Mikuláša od Majstra Pavla: Pozlátená neskorogotická socha sv. Mikuláša (po roku 1503), dnes umiestnená na hlavnom oltári, patrí podľa kunsthistorikov k najstarším zachovaným prácam slávneho Majstra Pavla z Levoče.
-
Gotická plastika sv. Antona a krstiteľnica: Oltár dotvára pôvodná neskorogotická pozlátená socha patróna sv. Antona (okolo roku 1500). V presbytériu sa zachovala liata bronzová krstiteľnica zo začiatku 15. storočia s medeným barokovým vekom a neskorogotické chórové lavice (štally) z roku 1502.
-
Neogotické diela: Rezbárske práce tirolskej dielne Josefa Schmalzla (oltár sv. Valentína z obdobia okolo roku 1900) a spišskonovoveskej dielne Františka Repcsika (hlavný oltár, bočné oltáre z rokov 1910 – 1912).
-
Nástenné maľby a lustre: Maľby Piety a Nanebovstúpenia Pána od maliara Jozefa Hanulu (1912) a krištáľové lustre, ktoré chrámu v roku 1970 venovala barónka Czóbelová z kaštieľa v Strážkach.
