V meste pod Šarišským hradom, v ohradenom areáli pri Námestí sv. Jakuba, stojí stredoveký farský kostol so stopami románskeho slohu aj gotiky. Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši vznikol v 13. storočí a za stáročia sa z jednoloďovej stavby zmenil na trojloďový chrám s bočnými kaplnkami. Pri poslednej obnove v ňom odkryli stredoveké nástenné maľby z 13. a 14. storočia, v interiéri nájdete aj gotickú krstiteľnicu, kamenné pastofórium a rebrovú klenbu s reliéfmi dubových listov. Kostol je pútnickým miestom Košickej arcidiecézy.
História
Kostol pravdepodobne vznikol v rovnakom čase ako Šarišský hrad. Desiatky z Veľkého Šariša sa spomínajú už v roku 1248, čo naznačuje, že tu cirkevná obec existovala skôr, a prvá písomná zmienka o samotnom kostole pochádza z roku 1262, keď farnosť vyňali spod právomoci archidiakona. Odborníci nevylučujú, že na tomto mieste stál ešte starší kostolík.
Ranogotickú jednoloďovú stavbu z druhej polovice 13. storočia rozšírili okolo rokov 1300 – 1310 o novú svätyňu a sakristiu. Najstaršou časťou kostola je západná veža. V 17. storočí prešiel kostol veľkou barokovou prestavbou – loď rozdelili vloženými piliermi na tri lode, väčšinu gotických okien zväčšili a na západnej strane pribudol chór. Koncom 18. storočia pristavali na severnej a južnej strane bočné kaplnky, vďaka ktorým má kostol pôdorys kríža. V 19. storočí vežu zvýšili o jedno podlažie a dostala novú strechu.
Komplexná obnova v rokoch 1995 – 1999 priniesla viacero objavov. Odkryli zamurované východné okno svätyne a v roku 1998 sa pod omietkami našli stredoveké nástenné maľby.
Architektúra
Dnešný kostol je trojloďová pseudobazilika so štvorcovým presbytériom, sakristiou na severnej strane a mohutnou vežou na západe. Presbytérium a sakristiu spája gotický portál a obe kryje krížová rebrová klenba. Kruhové svorníky klenby zdobia reliéfy rozety a dubových listov. Východné okno svätyne si zachovalo jemnú kamennú kružbu. Na veži uvidíte združené okná, niekoľko šesťlistých okrúhlych okien a gotický portál do jej spodnej časti. Barokové bočné kaplnky pochádzajú z konca 18. storočia, interiér dopĺňa rokoková kazateľnica.
Nástenné maľby a stredoveké zariadenie
- Bičovanie Krista – staršia, neskororománska maľba sa zachovala vo fragmente na severnej stene lode.
- Ukrižovanie – freska z obdobia okolo roku 1300 na ľavej strane víťazného oblúka; časť výzdoby nesie motívy byzantského pôvodu.
- Krstiteľnica – gotická kamenná krstiteľnica z obdobia okolo roku 1300.
- Pastofórium – neskorogotický kamenný výklenok na uchovávanie Eucharistie s oblúkom v tvare oslieho chrbta v severnej stene presbytéria.
- Náhrobník – na južnej stene svätyne je náhrobný kameň Daniela Hrabca z roku 1645.
Pútnický kostol
Kostol sv. Jakuba je zaradený medzi pútnické kostoly Košickej arcidiecézy. V Mimoriadnom svätom roku milosrdenstva 2016 aj vo Svätom roku 2025 patril medzi jubilejné kostoly arcidiecézy. K farnosti Veľký Šariš patria aj filiálne kostoly v Gregorovciach, Kanaši a Medzanoch.
Ako sa tam dostať
Kostol stojí v strede mesta pri Námestí sv. Jakuba, neďaleko rieky Torysa, v areáli obohnanom múrom. Veľký Šariš leží tesne pri Prešove, odkiaľ sem jazdí verejná doprava; z centra mesta prejdete ku kostolu pešo.
Praktické informácie
- Vstup: kostol je farským kostolom a slúži bohoslužbám, počas ktorých je prístupný; prehliadku interiéru mimo nich je vhodné dohodnúť s farským úradom.
- Pamiatková ochrana: kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
