Nad Veľkým Šarišom, len kúsok od Prešova, sa z rovinatej krajiny nečakane dvíha zalesnený kopec so zrúcaninou, ktorú vidno zďaleka. Šarišský hrad stojí vo výške okolo 570 m n. m. na vrchole vyhasnutej sopky a kedysi patril k najvýznamnejším kráľovským hradom na východe krajiny. Dal meno celému regiónu Šariš a dodnes ponúka jeden z najkrajších rozhľadov v okolí – za dobrého počasia dovidíte až na Vysoké Tatry.
História
Hrad vznikol v 13. storočí na strategickom mieste, odkiaľ sa dala kontrolovať dôležitá obchodná cesta pozdĺž rieky Torysy smerom na Spiš a do Poľska. Písomne sa spomína ako castrum Sarus a jeho výstavba súvisela s opevňovaním krajiny po tatárskom vpáde za kráľa Bela IV. V tom čase išlo o kráľovský hrad – pobývali tu panovníci Belo IV., Štefan V. a Ladislav IV.
Koncom 13. storočia sa hrad dostal do rúk šľachty. Omodejovci ho rozšírili o obytné a hospodárske budovy, no po prehratej bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 ho kráľ Karol Róbert opäť pripojil ku kráľovskému majetku. Neskôr sa na hrade striedali rôzni majitelia a zálohoví páni, medzi nimi Perényiovci. V rokoch 1441 až 1460 ho ovládal Ján Jiskra z Brandýsa a jeho vojsko. Po bitke pri Moháči sa hrad ocitol v sporoch o uhorský trón a v roku 1537 ho dobylo cisárske vojsko.
V 17. storočí získali hrad Rákócziovci. Osudným sa mu stal rok 1660, keď ho vážne poškodil výbuch pušného prachu. Poškodené budovy v roku 1687 zničil požiar a hrad už nikdy neobnovili. Odvtedy chátral, až z neho zostala dnešná rozsiahla zrúcanina. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Čo uvidíte
Hradný areál je nezvyčajne veľký – nádvorie zaberá plochu takmer 4 hektárov a vypĺňa priestor niekdajšieho sopečného krátera. Zachovali sa zvyšky hradieb, bášt a obytných budov. Dominantou je mohutná hranolová veža – donjon, ktorého múry mali hrúbku až okolo 4,4 metra. Veža pôvodne merala približne 27 metrov a dnes slúži po obnove ako vyhliadková. Výstup na ňu je možný len so sprievodcom a v menších skupinách.
