Bukový prales, andezitové sutiny a na vrchole drevený kríž s výhľadom, ktorý za jasného dňa siaha až po Vysoké Tatry – to je Šimonka (1 092 m n. m.), najvyšší vrch Slanských vrchov. Leží v severovýchodnej časti pohoria na hranici okresov Prešov a Vranov nad Topľou, najbližšími obcami sú Zlatá Baňa na západnej a Hermanovce nad Topľou na východnej strane. Na vrchole je malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, dreveným krížom, smerovníkom a schránkou s vrcholovou knihou. Výstup je nenáročný a patrí k najnavštevovanejším túram v Slanských vrchoch.
Príroda a charakteristika
Šimonka je sopečného pôvodu a jej vrchol tvorí andezit. Národná prírodná rezervácia Šimonka bola vyhlásená v roku 1950 na výmere 33,52 ha a patrí k najstarším chráneným územiam v regióne. Platí v nej najvyšší, 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú lesné spoločenstvá bučín a jedľových bučín miestami pralesovitého charakteru s balvanovými sutinami, v ktorých rastie aj javor horský a jaseň štíhly. Botanickou vzácnosťou rezervácie je liana plamienok alpínsky. Z vrcholu sa otvára výhľad na sever, východ a západ: vidieť susedné vrchy Slanských vrchov ako Makovica a Oblík, pri dobrej viditeľnosti aj Vihorlat, Kráľovu hoľu a hlavný hrebeň Vysokých Tatier vzdialený viac ako 90 km. Počas výstupu zo Zlatej Bane je viditeľný 318 m vysoký vysielač Dubník.
