Andezitové steny vysoké až osemdesiat metrov, ktoré sa dvíhajú z tichého bukového lesa nad dolinou Starého potoka, a pod nimi kameň s odtlačkom, o ktorom sa hovorí, že ho zanechal obor – Hermanovské skaly nad Hermanovcami nad Topľou sú najrozsiahlejším skalným komplexom Slanských vrchov. Ľudovo sa im hovorí Údolie obrov a prechádza nimi rovnomenný náučný okruh, ktorý zvládnete za poldňa.
Ako vznikli a charakteristika
Skaly tvoria dva hlavné andezitové komplexy – Sokolie skaly a Havranie skaly. Hornina vznikla sopečnou činnosťou Slanských vrchov, najrozsiahlejšieho sopečného pohoria na východnom Slovensku, v treťohorách (neogén, sarmat) a svoju dnešnú podobu dostala postupným zvetrávaním menej odolných vrstiev, ktoré obnažilo pevnejšie andezitové jadro – tento proces pokračoval ešte v štvrtohorách. Skalné steny dosahujú miestami výšku až 80 metrov a spadajú do doliny Starého potoka, dĺžka útvaru je až 150 metrov a vrcholová časť leží vo výške okolo 627 m n. m. Z úpätia skál je výhľad na Ondavskú vrchovinu, hrebene Slanských vrchov a susednú stenu Sokolej skaly.
Obria stopa a Rajzovaný kameň
Ľudový názov Údolie obrov súvisí s plochým kameňom s odtlačkom pripomínajúcim obrovskú ľudskú stopu, dlhým asi 80 cm a vpredu širokým asi 30 cm. Podľa povesti tadiaľto kráčal obor a jeden z jeho odtlačkov má byť až v katastri Petkoviec; iný výklad hovorí o mlecom kameni. Bádatelia zo združenia Slanské vrchy – východ v ňom vidia dávne obradné miesto, kde „stopa“ slúžila ako obetná misa. Niekoľko metrov pod ňou leží takzvaný Písaný, čiže Rajzovaný kameň – balvan vysoký asi 3 metre a široký až 5 metrov s vyrytými značkami a nápismi, ktorých pôvod nie je celkom objasnený. Na Sokolej skale sú podľa informačnej tabule vytesané postavy zvierat a démonov a v okolí sú aj kruhové mohyly s priemerom 15 a viac metrov.
