V septembri 1944 sa v Hermanovciach nad Topľou odohralo niečo, čo by ste od partizánov nečakali: do protiútoku proti nemeckým jednotkám vyrazilo osem ľahkých tankov LT-38, aby kryli ústup vyše tisíc bojovníkov do masívu Šimonky. Obec za to zaplatila 85 vypálenými domami. Pamätník partizánskej skupiny Čapajev na okraji Slanských vrchov tieto dni pripomína a v lese okolo neho sa dodnes dajú nájsť zákopy a guľometné hniezda.
Vznik a formovanie skupiny Čapajev
Zárodok odbojového zoskupenia vznikol v lete 1943 nad obcou Matiaška, kde našli útočisko politicky a rasovo prenasledovaní ľudia. Postupne sa k nim pridávali sovietski vojaci, ktorým sa podarilo ujsť zo zajateckých transportov.
Pri organizácii odboja zohrali kľúčovú úlohu veliteľ žandárskej stanice v Hanušovciach V. Borovský, slovenský dôstojník Ľudovít Kukorelli a sovietsky veliteľ I. K. Baľuta. Pod ich vedením sa jednotka rozrástla a chránila miestne obyvateľstvo. Výrazné posilnenie prišlo začiatkom septembra 1944, keď sa k partizánom pridalo 333 príslušníkov Pluku útočnej vozby pod velením mjr. J. Dobrotku. Celkový počet členov skupiny tak stúpol na 1 074.
Tanky a obranné boje v Slanských vrchoch
Pripojením armádneho pluku získali partizáni ťažkú výzbroj: osem československých ľahkých tankov LT-38, dva obrnené stíhače tankov Marder III, 65 motorových vozidiel a 13 motocyklov.
Táto technika rozhodla v dňoch 4. až 6. septembra 1944, keď partizáni odrazili nemecké útoky v úseku Bystré – Hermanovce. Hlavný útok z troch smerov prišiel 7. septembra. Na získanie času pre ústup partizánov do hôr boli do protiútoku priamo v Hermanovciach nasadené aj tanky. Ústup do masívu Šimonky sa podaril, no pre veľkú presilu museli obrancovia ťažkú techniku napokon opustiť.
