Osem osamelých vápencových veží, ktoré vyrastajú z mierneho svahu nad poľami a sú viditeľné už z diaľky, a na nich odtlačky amonitov z druhohorného mora – Údolské skalky pri obci Údol v okrese Stará Ľubovňa sú malou, no geologicky pozoruhodnou prírodnou pamiatkou. Z obce k nim vedie asi kilometrová poľná cesta, takže ide o krátku vychádzku aj pre rodiny s deťmi.
Ako vznikli a charakteristika
Lokalita zahŕňa osem samostatných, izolovaných skalných útvarov vysokých od 3 do 13 metrov, ktoré vznikli selektívnym zvetrávaním a eróziou okolitého mäkšieho podložia, zatiaľ čo odolnejší vápenec zostal zachovaný vo forme osamelých veží vytŕčajúcich z terénu. Skalky patria k pieninskému bradlovému pásmu a ležia v mieste, kde sa toto pásmo zužuje len na približne jeden kilometer, kým smerom na juh úplne vykliňuje a mizne pod mladšími usadeninami. Okolie skaliek je pomerne ploché, preto skalná skupina výrazne vystupuje z krajiny.
Amonity v skalách
Vápenec, z ktorého sú veže vybudované, obsahuje na viacerých miestach viditeľné skameneliny amonitov, ktoré dokladajú, že táto časť územia bola v druhohorách dnom mora. Amonity boli dnes už vyhynuté hlavonožce s pevnou vápenatou schránkou, ktoré žili v moriach od staršieho devónu až do konca kriedy. Ich špirálovito stočené ulity patria k najznámejším skamenelinám vôbec a na Údolských skalkách ich môžete pozorovať priamo v skalnom teréne.
