Váh sa tu prediera pomedzi vápencové bralá a nad zúženým údolím stráži cestu zrúcanina hradu – Beckovská brána medzi Beckovom a Trenčianskymi Bohuslavicami je miestom, kde hornaté Považie razom prechádza do rovín. Najlepšie ju vnímate z podhradia v Beckove alebo z brehu rieky, odkiaľ vidno, ako sa Váh pretláča cez zvyšky niekdajšej skalnej prekážky.
Ako vznikla a charakteristika
Beckovská brána vznikla dlhodobým zarezávaním Váhu do vápencového masívu, ktorý kedysi tvoril súvislú prekážku naprieč údolím rieky a oddeľoval vyššie položenú Trenčiansku kotlinu od nižšie položenej Podunajskej nížiny. Výsledkom je nápadné zúženie údolia, nad ktorým sa na strmom vápencovom brale vypína aj známy Beckovský hrad – prvýkrát písomne doložený už v 12. storočí a v priebehu stáročí prestavaný z drevozemnej stavby na kamenný hrad, ktorý v 18. storočí vyhorel a odvtedy zostáva v zrúcaninách.
Povesti o hrade nad bránou
K bralu nad Beckovskou bránou sa viaže hneď niekoľko ľudových povestí. Podľa jednej z nich dal hradu meno šašo Becko, obľúbený dvorný bavič uhorského veľmoža Štibora – keď svojho pána rozosmial, požiadal ho namiesto odmeny len o to, aby na skalnatom brale nad Váhom postavil do roka a do dňa krásny hrad, ktorý potom Štibor na jeho počesť nazval Beckov. Iná, temnejšia povesť rozpráva o krutom pánovi Ctiborovi, ktorý ublížil bezbrannému žobrákovi a napokon zahynul pádom zo skál po uštipnutí jedovatým hadom – podľa povesti sa odvtedy Váh vyhýba miestu jeho pádu a v skalách nad riekou je v noci počuť žalostný nárek.
