Beckovský hrad je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, približne 60-metrovom vápencovom brale nad mestečkom Beckov, na pomedzí bývalej Trenčianskej a Nitrianskej župy. Z diaľky je dobre viditeľná jeho silueta, dobre rozoznateľná aj z neďalekej diaľnice D1. Je jedným zo strážnych považských hradov a spomína sa už na prelome 12. a 13. storočia v Anonymovej kronike, pričom existenciu potvrdil aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie brala pochádza z prelomu letopočtu. Z hradu je nádherný výhľad na Považské podolie, svahy Bielych a Malých Karpát a na Považský Inovec.
História
Archeologické nálezy preukazujú existenciu ľudských osídlení v oblasti Beckova už od polovice staršej doby kamennej. Beckovské bralo sa pre svoju strategickú polohu pri obchodnej ceste a brode cez rieku Váh stalo stanovišťom hliadok a počas Veľkej Moravy (9. – 10. storočie n. l.) bolo na ňom vybudované valové zemné opevnenie s drevenou palisádou. V 12. storočí tu postavili kamenný hrad so štvorbokou vežou, ku ktorej neskôr pristavali dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci ho ovládal Matúš Čák Trenčiansky.
Najväčší rozkvet zažil hrad v druhej polovici 14. a začiatkom 15. storočia, keď ho vlastnil poľský rod Stiborovcov – v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Stibor zo Stiboríc, verný prívrženec kráľa Žigmunda Luxemburského a neskorší palatín, urobil z Beckova stredisko svojich rozsiahlych majetkov. Za jeho vlády pristúpili k honosnej gotickej prestavbe – zvýšili hradné veže a postavili horný palác s rytierskou sieňou a kaplnkou, ktorú dal Stibor vybudovať v roku 1410 pôvodne ako samostatný objekt (zachovala sa v nej zmienka o vzácnej Beckovskej/Koryčanskej Madone, dnes nahradenej replikou).
V polovici 16. storočia hrad pre turecké nebezpečenstvo ďalej opevňovali – v dolnom nádvorí postavili delovú vežu a zvýšili obvodové múry. Vtedy ho už vlastnil rod Bánffyovcov, po vymretí ktorého v roku 1646 sa hrad rozdelil medzi viacero nástupcov, ktorí sa oň prestali starostlivo starať. Osudným sa stal požiar z roku 1727, ktorý zničil väčšinu budov – odvtedy je hrad opustený a postupne chátral, kým ho vyhlásenie za Národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970 a nasledujúce rekonštrukcie (naposledy v roku 2010) zachránili pred úplným zánikom.
Čo uvidíte / Architektúra
Ruiny horného a dolného hradu predstavujú pozostatky palácov, hospodárskych a obranných budov aj opevnenia. Pozoruhodná je otvorená, nedokončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zaujímavé je pravidelne vymedzené horné nádvorie, kedysi prístupné podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky. Zrekonštruované boli stiborovské paláce, kaplnka aj vstupná brána, vďaka čomu má dnes hrad pomerne zachovalý ráz.
Zaujímavosti a legendy
K Beckovu sa viaže hneď niekoľko povestí. Podľa najznámejšej z nich dal vojvoda Stibor zo Stiboríc hrad postaviť pre svojho dvorného šaša menom Becko – ten si po úspešnej zábave svojho pána vypýtal, aby mu na spomínanom brale za rok a deň postavil pekný zámok, a Stibor svoj sľub dodržal, čím vraj hrad dostal svoje meno. Iná, temnejšia povesť rozpráva o krutom pánovi Ctiborovi, ktorý mal na hrade zahynúť po tom, čo v návale zlosti ublížil bezbrannému žobrákovi – odvtedy vraj z hradných rozvalín po polnoci znieva jeho zúfalé volanie.
Praktické informácie
Hrad je zvyčajne otvorený denne od 9:00 do 18:00 (sezónne hodiny odporúčame overiť). Vstupné je približne 5 € pre dospelých, 3,50 € pre seniorov a študentov, 3 € pre deti od 6 do 15 rokov a ZŤP, rodinné vstupné 13,50 €. Parkovať možno na automatizovanom parkovisku pri Trojičnom námestí v obci, odkiaľ vedie na hrad bezbariérový asfaltový chodník (cca 5 minút chôdze). Bezbariérový je iba dolný hrad. Históriu hradu dokumentuje aj Múzeum Beckov priamo v obci.
Tipy na výlety v okolí
Cestou na hrad si všimnite aj beckovský židovský cintorín s vyše sto náhrobnými kameňmi, z ktorých najstaršie pochádzajú z polovice 18. storočia – prví židovskí obyvatelia sa v Beckove usadili koncom 17. storočia. Milovníci športu ocenia blízke kúpalisko Zelená voda, viaceré trasy pre horské bicykle aj možnosť športového lezenia priamo na hradnej skale. Neďaleko sa nachádza aj vápencové bralo Skalka pri Beckove, vyhlásené za prírodnú pamiatku, a samotné mestečko Beckov s dochovanou historickou zástavbou pod hradom.
Foto: www.pamiatkyslovenska.wordpress.com
