Baladické dediny, horúce letné dni a krajina premenená na rytmus farieb – to je svet Miloša Alexandra Bazovského, ktorý môžete objaviť len pár krokov od trenčianskeho Mierového námestia. Galéria Miloša Alexandra Bazovského (GMAB) patrí medzi najvýznamnejšie regionálne galérie na Slovensku a je jedinou galériou výtvarného umenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. Nesie meno maliara, ktorý posledné roky svojho života (1962 – 1968) prežil práve v Trenčíne, a spravuje najväčšiu zbierku jeho diel.
Kto bol M. A. Bazovský
Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968) sa narodil v Turanoch a študoval na umeleckých akadémiách v Budapešti a Prahe i na súkromnej maliarskej škole vo Viedni. Patrí k zakladateľom slovenskej moderny a k najreprezentatívnejším predstaviteľom slovenského maliarstva 20. storočia. Inšpiráciou mu bolo ľudové umenie a slovenský vidiek, ktoré pretavil do sugestívnych obrazov s výraznou skratkou, rytmom a expresívnou farebnosťou. Dlhé roky žil v Martine, ktorý pomáhal budovať ako výtvarnícke centrum, no v roku 1957 odtiaľ pod tlakom vtedajších pomerov odišiel. So založením galérie, ktorá mala niesť jeho meno, ešte súhlasil, no jej oficiálneho vzniku sa už nedožil – zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne.
História galérie
Galériu založila vo februári 1969 skupina výtvarníkov okolo maliara Ladislava Moška, ktorý sa stal aj jej prvým riaditeľom a viedol ju 23 rokov. Spolu s ním stáli pri zrode Okresnej galérie M. A. Bazovského aj Svetozár Abel, Andrej Barčík, Vladimír Kompánek, Jozef Fizel a Andrej Rudavský. Za sídlo si vybrali barokový kláštor piaristov na Mierovom námestí z rokov 1653 – 1662. Kým prebiehala jeho prestavba na výstavné priestory, galéria vystavovala v Trenčianskom múzeu a v Delovej bašte Trenčianskeho hradu; stále expozície otvorili v kláštore v roku 1979.
Najvýznamnejšou akvizíciou v dejinách galérie bol nákup pozostalosti po manželke M. A. Bazovského v rokoch 1972 – 1973, vďaka ktorému do zbierky pribudlo takmer tisíc obrazov a kresieb. Po reštitúcii musela galéria kláštor vrátiť piaristom a v júli 2001 sa presťahovala do zrekonštruovanej budovy na Palackého ulici 27. Ide o trojkrídlovú pseudobarokovú stavbu, ktorú v rokoch 1881 – 1884 dal postaviť trenčiansky podžupan Eugen Maršovský a neskôr v nej sídlilo železničné odborné učilište. Prvou výstavou v nových priestoroch bola v marci 2002 prehliadka diel sklárskeho výtvarníka Václava Ciglera.
Čo tam nájdete
Zbierkový fond galérie dnes tvorí viac ako 4 800 malieb, sôch, grafík, kresieb a fotografií. Jeho jadrom je dielo M. A. Bazovského – viac ako tisíc malieb, kresieb a gvašov, ktoré dokumentujú celý jeho tvorivý vývoj. Galéria sa okrem toho zameriava na slovenské výtvarné umenie 20. a 21. storočia a na umelcov trenčianskeho regiónu. V zbierkach sú zastúpení napríklad Ladislav Medňanský, Ľudovít Fulla, Janko Alexy, Koloman Sokol, Vincent Hložník, Rudolf Uher či Ester Šimerová-Martinčeková.
- Stála expozícia M. A. Bazovského – výber diel maliara doplnený stručnými textmi o jeho živote a fotografiami z jeho súkromného archívu.
- Maliari trenčianskeho regiónu – expozícia významných osobností regiónu od konca 19. storočia do roku 1920.
- Krátkodobé výstavy – najväčšiu plochu zaberajú premenné výstavy súčasného i moderného umenia slovenských aj zahraničných autorov na prvom a druhom podlaží.
Galéria je známa aj tradíciou prehliadky komornej plastiky – výstava z roku 1981 prerástla do celoštátneho bienále, ktoré predstavuje súčasné komorné sochárstvo. Program dopĺňajú komentované prehliadky, výtvarné dielne pre deti, prednášky a podujatia, pri ktorých sa výtvarné umenie stretáva s hudbou, literatúrou či filmom.
Praktické informácie
Galéria sídli na Palackého 27 v tesnej blízkosti historického centra Trenčína, pár minút chôdze od Mierového námestia. Trenčín leží priamo na diaľnici D1 a na železničnej trati Bratislava – Žilina, takže sa sem pohodlne dostanete autom aj vlakom. Na prehliadku si vyhraďte 1 – 2 hodiny. Otváracie hodiny, aktuálny výstavný program a vstupné odporúčame overiť na webovej stránke gmab.sk, telefonicky na čísle 032/743 68 58, prípadne e-mailom na info@gmab.sk.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu galérie je prirodzené spojiť s prehliadkou majestátneho Trenčianskeho hradu, ktorý sa vypína nad mestom, a so Studňou lásky, ktorá sa k nemu viaže legendou. Pri prechádzke po Mierovom námestí s jeho historickou zástavbou si všimnite piaristický kláštor – prvé sídlo galérie – a Mestskú bránu. Milovníci histórie by nemali vynechať rímsky nápis na hradnej skale pripomínajúci antické Laugaricio, najsevernejší doklad pobytu rímskych légií v strednej Európe. Na oddych poslúži lesopark Brezina nad mestom alebo cyklotrasy popri Váhu.
