Trenčiansky hrad je rozsiahly, citlivo zrekonštruovaný hrad týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je nezameniteľnou dominantou nielen Trenčína, ale celého Stredného Považia, a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Vďaka celoročnej prevádzke je jedným z mála slovenských hradov, ktoré môžete navštíviť aj v zime.
História
Osídlenie hradného brala siaha až do čias Rímskej ríše – dokazuje to nápis vytesaný priamo do skaly pod hradom, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 n. l., jeden z najstarších písomných dokladov o pobyte Rimanov na našom území. Po mongolskom vpáde v polovici 13. storočia tu vyrástla mohutná kamenná románska veža, ktorá sa neskôr stala jadrom dnešnej Matúšovej veže. Svoj rozkvet zažil hrad na prelome 13. a 14. storočia, keď ho okolo roku 1302 získal Matúš Čák Trenčiansky – mocný oligarcha, ktorý si z Trenčína urobil centrum svojho rozsiahleho, takmer na uhorskom kráľovi nezávislého panstva, siahajúceho od Váhu až po Tatry. Po jeho smrti v roku 1321 pripadol hrad opäť kráľovskej korune a postupne sa dostal do rúk viacerých šľachtických rodov, ktoré ho prestavovali a opevňovali až do podoby, akú poznáme dnes.
Matúšova veža a paláce
Najstaršou a zároveň najvyššou stavbou areálu je 36-metrová Matúšova veža, pomenovaná po Matúšovi Čákovi. Podľa tradície mal na jej štvrtom poschodí svoju pracovňu, dnes sa tam nachádza neveľká expozícia venovaná tejto kontroverznej postave slovenských dejín. K veži priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov, Ľudovítov a Barborin – spolu s hradnou kaplnkou. Hrad ponúka aj ďalšie expozície, vrátane zbierok historických zbraní a dobového nábytku, ktoré priblížia vývoj opevnenia i každodenný život jeho obyvateľov. Na hradnom nádvorí sa zachovali základy predrománskeho karnera a pozostatky kruhovej rotundy, ktorá zanikla pravdepodobne začiatkom 15. storočia.
