Trenčiansky hrad je rozsiahly, citlivo zrekonštruovaný hrad týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je nezameniteľnou dominantou nielen Trenčína, ale celého Stredného Považia, a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Vďaka celoročnej prevádzke je jedným z mála slovenských hradov, ktoré môžete navštíviť aj v zime.
História
Osídlenie hradného brala siaha až do čias Rímskej ríše – dokazuje to nápis vytesaný priamo do skaly pod hradom, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 n. l., jeden z najstarších písomných dokladov o pobyte Rimanov na našom území. Po mongolskom vpáde v polovici 13. storočia tu vyrástla mohutná kamenná románska veža, ktorá sa neskôr stala jadrom dnešnej Matúšovej veže. Svoj rozkvet zažil hrad na prelome 13. a 14. storočia, keď ho okolo roku 1302 získal Matúš Čák Trenčiansky – mocný oligarcha, ktorý si z Trenčína urobil centrum svojho rozsiahleho, takmer na uhorskom kráľovi nezávislého panstva, siahajúceho od Váhu až po Tatry. Po jeho smrti v roku 1321 pripadol hrad opäť kráľovskej korune a postupne sa dostal do rúk viacerých šľachtických rodov, ktoré ho prestavovali a opevňovali až do podoby, akú poznáme dnes.
Matúšova veža a paláce
Najstaršou a zároveň najvyššou stavbou areálu je 36-metrová Matúšova veža, pomenovaná po Matúšovi Čákovi. Podľa tradície mal na jej štvrtom poschodí svoju pracovňu, dnes sa tam nachádza neveľká expozícia venovaná tejto kontroverznej postave slovenských dejín. K veži priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov, Ľudovítov a Barborin – spolu s hradnou kaplnkou. Hrad ponúka aj ďalšie expozície, vrátane zbierok historických zbraní a dobového nábytku, ktoré priblížia vývoj opevnenia i každodenný život jeho obyvateľov. Na hradnom nádvorí sa zachovali základy predrománskeho karnera a pozostatky kruhovej rotundy, ktorá zanikla pravdepodobne začiatkom 15. storočia.
Studňa lásky a ďalšie zaujímavosti
Najznámejším miestom hradu je 80 metrov hlboká Studňa lásky na dolnom nádvorí, ku ktorej sa viaže obľúbená povesť o tureckom veliteľovi Omarovi. Ten mal do hradnej skaly za tri roky so svojimi tristo druhmi vyhĺbiť studňu výmenou za slobodu svojej milovanej Fatimy, zajatej vtedajším hradným pánom Štefanom Zápoľským. Keď napokon narazili na vodu, Omar Fatimu skutočne vyslobodil – no keď z hradu odchádzali, jej závoj sa zachytil na šípovom kríku. Na tom mieste vraj dodnes stojí najstarší trenčiansky hostinec. Historici sa zhodujú, že Omar a Fatima boli len súčasťou povesti a studňu v skutočnosti kopali zajatci, pričom slúžila najmä na zber dažďovej vody – napriek tomu je studni venovaná stála expozícia v neďalekej gotickej kaplnke a hrad ju pravidelne pripomína aj sprievodnými výstavami a umeleckými projektmi.
Praktické informácie
Trenčiansky hrad patrí medzi mála slovenské hrady sprístupnené návštevníkom po celý rok. V letnej sezóne je otvorený denne od 9:00 do 18:30, v zimnej sezóne od 9:00 do 15:30 (otváracie hodiny sa môžu meniť, odporúčame overiť na trencianskyhrad.sk). Vstupné na malý okruh bez sprievodcu je 10 € pre dospelých, 4 € pre deti od 7 do 18 rokov a 8 € pre seniorov a študentov; veľký okruh so sprievodcom (60 minút) stojí 12 € pre dospelých a 5 € pre deti. Deti do 6 rokov majú vstup voľný. Prístup k hradu je strmší, počítajte s pevnou obuvou, priamo pod hradom sa nachádza platené parkovisko.
Tipy na výlety v okolí
- Historické centrum Trenčína s Mierovým námestím a pamätnou izbou pod hradom.
- Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice s secesnými kúpeľnými domami vzdialenými len pár kilometrov.
- Zrúcanina hradu Beckov na skalnom brale severne od Trenčína.
- Vodný svet a termálne kúpalisko Zelená žaba priamo v Trenčíne.
