Stačí prejsť hotelovou halou a o pár schodov vyššie stojíte zoči-voči správe, ktorú tu zanechali rímski vojaci pred viac ako 1 800 rokmi. Priamo do skaly pod Trenčianskym hradom nechali rímski legionári v roku 179 n. l. vytesať nápis, ktorý dodnes patrí medzi najvýznamnejšie rímske epigrafické pamiatky severne od Dunaja zachované na pôvodnom mieste. Nápis v centre Trenčína je zároveň jedným z najsevernejších dokladov o prieniku rímskych vojsk do strednej Európy a nechýba v žiadnej učebnici dejepisu.
História
Nápis dala vyhotoviť II. pomocná légia (Legio II Adiutrix), ktorá mala svoju základňu v Aquincu, dnešnej Budapešti, na príkaz svojho veliteľa Marka Valeria Maximiana. Vojaci vtedy táborili, pravdepodobne prezimovali, na mieste nazývanom Laugaricio – meno, ktoré patrí medzi najstaršie písomne doložené zmienky o osídlení v priestore dnešného Trenčína. Dostali sa sem údolím Váhu počas markomanských vojen, keď rímske vojsko za vlády cisára Marka Aurélia a jeho syna Commoda bojovalo s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Skala, do ktorej text vytesali, sa v tom čase vypínala priamo nad korytom rieky Váh.
Text pripomína víťazstvo cisárov a uvádza, že ho na pamiatku nechalo vytesať 855 vojakov II. légie ubytovaných v Laugariciu. V preklade znie: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. pomocnej légie.“ Nápis tak dokladá vojenskú prítomnosť Ríma hlboko za hranicami provincie Panónia.
Dlho sa vedci preli o pravosti nápisu aj o totožnosti veliteľa Maximiana – pochybnosti vyslovil napríklad aj slávny nemecký historik Theodor Mommsen. Rozuzlenie priniesol až v polovici 20. storočia nález podstavca sochy vo vzdialenom alžírskom meste Zana (antická Diana Veteranorum v provincii Numídia). Votívny nápis na ňom opisuje Maximianovu vojenskú kariéru vrátane epizódy, keď velil oddielom, ktoré prezimovali v Laugariciu, a definitívne tak overil hodnovernosť trenčianskeho nápisu.
