Dve mohutné veže nad strechami starého mesta, pod klenbou renesančné epitafy arcibiskupov a v bočnej kaplnke obraz Panny Márie, ktorý podľa tradície ronil slzy – Bazilika svätého Mikuláša, ktorú Trnavčania odjakživa familiárne volajú Hrubý kostol, bola takmer tri storočia sídlom ostrihomských arcibiskupov a dala Trnave prívlastok „malý Rím“. Dnes je mariánskym pútnickým miestom a jednou z najvýznamnejších sakrálnych stavieb Trnavy.
História a zaujímavosti
Na mieste dnešnej baziliky stál už v druhej polovici 11. storočia starší románsky farský kostol, zasvätený svätému Mikulášovi – patrónovi obchodníkov, čo súviselo s polohou Trnavy na starej obchodnej ceste smerujúcej z Čiech cez Jablonický priesmyk ďalej k Dunaju a na Balkán. Keďže románska stavba už nestačila potrebám rastúceho mesta, v rokoch 1380 až 1421 na jej základoch vyrástol súčasný neskorogotický chrám. Mohutná stavba meria približne 60 metrov na dĺžku a 31 metrov na šírku, hlavná loď dosahuje výšku 18 metrov a chrám uzatvára typické dvojvežové priečelie. V severnej veži visí zvon svätého Mikuláša, ktorý patrí medzi najväčšie zvony v Európe. Za národnú kultúrnu pamiatku bol chrám vyhlásený v roku 1963.
Počas osmanských výbojov, keď Turci ohrozovali Ostrihom, sa kostol stal v rokoch 1543 až 1820 náhradným katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy – hodnostári sem preniesli svoje sídlo z ohrozeného Ostrihomu. Po vzniku Trnavskej apoštolskej administratúry sa chrám v roku 1918 opäť stal katedrálou, a to až do decembra 1978, keď titul katedrálneho chrámu prešiel na Katedrálu svätého Jána Krstiteľa. Pápež Benedikt XVI. 9. novembra 2008 povýšil chrám na baziliku minor – v poradí desiatu na Slovensku; o niekoľko mesiacov skôr, 10. augusta 2008, ho trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol vyhlásil za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Erb baziliky nesie tri jablká symbolizujúce svätého Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy odkazujúce na Sedembolestnú Pannu Máriu.
