Celodrevený hlavný oltár vysoký vyše 20 metrov, štukatúry talianskych majstrov a pohrebné štíty Esterházyovcov – Katedrála svätého Jána Krstiteľa v centre Trnavy, mesta prezývaného pre množstvo kostolov „malý Rím“, je prvou slohovo čistou ranobarokovou stavbou na Slovensku. Dnes je sídelným chrámom Trnavskej arcidiecézy.
História a zaujímavosti
Chrám vznikol v 17. storočí ako súčasť rozsiahleho komplexu budov Trnavskej univerzity, ktorú v roku 1635 založil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň. Jeho výstavbu v roku 1629 zveril donátor, palatín Mikuláš Esterházy, talianskym staviteľom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom. Ešte nedokončený chrám vysvätili v roku 1637 a stavebné práce pokračovali ešte niekoľko rokov. Ide o prvú štýlovo a slohovo čistú ranobarokovú stavbu na Slovensku, ktorá sa stala vzorom pre mnohé neskoršie sakrálne stavby v krajine. Kostol je jednoloďový, dvojvežový, s rovným uzáverom svätyne a orientáciou smerom na západ, s dĺžkou 61 metrov a šírkou 28 metrov. Nad hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov, pod ktorým je umiestnený erb Trnavskej arcidiecézy.
Chrám vznikol v období druhého pôsobenia jezuitov v Trnave (1615 – 1773) a slúžil nielen duchovným účelom – konali sa v ňom aj teologické rozpravy a univerzitné promócie. Pod jeho podlahou sa nachádzajú podzemné katakomby s hrobmi. V roku 1977 pápež Pavol VI. vyhlásil Trnavu za sídlo arcibiskupstva a o rok neskôr, v decembri 1978, sa chrám sv. Jána Krstiteľa stal jeho katedrálou, čím prevzal titul dovtedajšieho katedrálneho chrámu, Baziliky sv. Mikuláša. Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou, no naďalej zostáva sídelným chrámom arcidiecézy. Významným medzníkom v jej dejinách bola aj návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
