Nečakali by ste to uprostred záhoráckeho mesta, no v Holíči stojí skupina mohutných kamenných blokov, ktorú ľudia prezývajú „slovenský Stonehenge“. Holíčske megality, nazývané aj menhiry alebo lapidárium, sú veľké opracované kamene s vyrytými symbolmi, ktoré dnes tvoria zostavu pripomínajúcu kamenné slnečné hodiny. Nájdete ich v parku pri historickej výrobnej budove na Ulici J. J. Boora, kde dnes sídli mestský úrad a základná umelecká škola, v okrese Skalica.
Ako sa kamene našli
Megality boli objavené v roku 1988 pri výkopových prácach počas výstavby sídliska SNP v priestore pod holíčskou Kalváriou. Z pôvodného náleziska ich neskôr premiestnili na súčasné miesto do dvora jednej z bývalých manufaktúrnych budov, kde sú uložené ako lapidárium. V lapidáriu sa zachovalo 21 až 22 kultových kameňov (údaje sa líšia). Najväčší z nich meria 6,8 metra, pričom nad zem vyčnieva približne 4,5 metra.
Praveká svätyňa, alebo záhada?
Podľa výkladu, ktorý vychádza najmä z prác objaviteľa lokality PhDr. Rudolfa Iršu, kamene pochádzajú z pravekého rondelu, teda kruhového areálu ohraničeného priekopami, s priemerom okolo 60 metrov. Vo vnútri malo stáť osem kamenných kruhových kultových stavieb a jedna stavba v strede. Kamene boli vraj rozmiestnené v dvoch kruhoch, pričom sa striedali nízke a široké „ženské“ kamene s vysokými a štíhlymi „mužskými“. Väčší kruh s 12 kameňmi mal mať priemer 23 metrov, v menšom stálo 8 kameňov a v strede najväčší kameň – hlavný idol.
Rondely sú v strednej Európe datované do obdobia pred 5 500 až 6 500 rokmi a vek holíčskeho komplexu sa odhaduje na približne 5 500 rokov. V roku 2004 lokalitu navštívil francúzsky odborník na megalitické pamiatky Charles-Tanguy Le Roux, ktorý datoval kresby na kameňoch najneskôr do doby železnej, kým samotná stavba mala byť oveľa staršia. Treba však povedať úprimne, že pôvod a presné datovanie kameňov nie sú vedecky jednoznačne potvrdené a názory odborníkov sa rôznia. Práve táto neistota robí z Holíča miesto, nad ktorým sa oplatí zamyslieť.
Čo uvidíte
Najpozoruhodnejší je ústredný Veľký kameň. Na jeho prednej strane sú vysekané symboly a na ostatných stranách sieť čiar, znakov a zvyškov malieb. Najvýraznejšie sú vyobrazenia nástrojov – v strede kameňa čakan, kladivo alebo sekera, pod ním hák či radlo a vľavo koleso, ktoré sa často vykladá ako symbol božstva. Podľa miestneho výkladu ide o atribúty najvyššej uctievanej sily, ktorú Slovania v stredoveku nazývali Perún alebo Veles. Aj na ďalších kameňoch sú rytiny nástrojov, zvierat a postáv ľudskej podoby, žiaľ, mnohé sa pre nedostatočnú ochranu v minulosti zachovali len čiastočne.
- Pozorne si prezrite povrch kameňov najmä pri bočnom, šikmom svetle – ráno alebo podvečer sú rytiny oveľa čitateľnejšie.
- Všimnite si rozdiel medzi „mužskými“ a „ženskými“ kameňmi a usporiadanie celej zostavy do tvaru slnečných hodín.
Praktické informácie
- Vstup: lapidárium je voľne prístupné verejnosti bez vstupného.
- Čas: prehliadka zaberie zväčša 15 – 30 minút.
- Parkovanie: v centre Holíča.
- Ohľaduplnosť: kamene sú kultúrnym dedičstvom – nelezte na ne a nepoškodzujte ich povrch.
