Vodná priekopa, mohutné bastióny a za nimi barokovo-klasicistické krídla, kde si manžel Márie Terézie robil poľovačky a divadelné večery – Holíčsky zámok dodnes dominuje mestu Holíč na hranici s Českom. Jeho história siaha do 13. storočia a v 18. storočí sa stal obľúbeným letným sídlom Habsbursko-lotrinskej dynastie. Prehliadka so sprievodcom vás zavedie do Čínskej sály, zámockej kaplnky aj do pivníc s podzemnými chodbami.
História a zaujímavosti
Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1205. Vznikol ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležitú Českú cestu spájajúcu Uhorsko s Čechami a v 13. storočí zažil tatárske vpády aj strety českých a uhorských vojsk; vystriedal viacerých majiteľov vrátane Matúša Čáka Trenčianskeho, Luxemburgovcov a Czoborovcov. Tí ho premenili na renesančnú protitureckú pevnosť s dvojitým opevnením.
Zásadný zlom nastal v roku 1736, keď sa majiteľom panstva stal František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Holíč si natoľko obľúbil, že ho navštevoval približne každé dva týždne, konali sa tu poľovačky aj divadelné predstavenia vo francúzštine a nemčine. Zámok vtedy dostal barokovú podobu a pri ňom vznikla fajansová manufaktúra, ktorej výrobky so vzormi ako „míšenská ruža“ sa dostali na rakúsky aj uhorský dvor; v časoch najväčšej slávy pracovalo na zámku a v dielňach vyše tisíc ľudí. Po zániku monarchie slúžil zámok ako škola aj vojenské sídlo a veľa jeho zariadenia sa stratilo. Od roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou. S miestom sa spája aj povesť o Bielej pani, ktorá každú noc zbiera do striebornej misky slzy ľútosti.
