Ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, ľudovo nazývané Katarínka, sa nachádzajú v lesoch Malých Karpát na západnom Slovensku, asi 20 km severne od Trnavy, v katastri obce Dechtice neďaleko Naháča, na území prírodnej rezervácie Katarína. Napriek tomu, že kláštor leží mimo hlavných ciest, patrí medzi najnavštevovanejšie ruiny na Slovensku a jeho návšteva je obľúbeným cieľom peších výletov aj duchovných pútí.
História
Archeologický výskum dokladá na tomto mieste kamennú gotickú kaplnku už z prvej tretiny 15. storočia. Podľa legendy sa koncom 16. storočia na mieste zjavila svätá Katarína istému pastierovi, ktorý si tu vytesal do skaly malú kaplnku-jaskyňu, a v roku 1617 sa zjavila aj sedliakovi Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral pole. Krátko nato sa na posvätnom mieste usadil ako pustovník mladý gróf Ján Apponyi, syn bohatého šľachtica z Jablonice - po tom, čo ho rodičia násilím odviedli domov, na druhý deň zomrel a dodnes je uctievaný ako kandidát svätosti. Samotný kláštor františkánov nechal 21. decembra 1618 založiť majiteľ panstva gróf Krištof Erdődy a už o rok neskôr v ňom žilo prvých dvanásť mníchov. Stavba, ktorú realizoval taliansky staviteľ Pietro Spazzo, autor aj Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave, vznikla v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami.
Búrlivé 17. storočie prinieslo Katarínke viacero pohrom - v roku 1645 ju vyplienili a podpálili vojská Juraja Rákociho počas stavovského povstania, v roku 1663 ju prepadli Turci a po ich odchode vyrabovali cisárski vojaci, ktorí tu zavraždili ukrývajúcich sa šľachticov, a v roku 1683 ju poškodili vojská Imricha Tökölyho. Napriek tomu bol kláštor vždy znovu obnovený, okrem iného zásluhou syna zakladateľa Gabriela Erdődyho a jeho manželky Judity Amade po roku 1646. V roku 1710 tu na choleru zomrel významný náboženský spisovateľ Benignus Smrtník, autor diela Kunšt dobre umríti, jedného z prvých textov písaných po slovensky. Koniec životu kláštora priniesla až osvietenská politika - dekrétom cisára Jozefa II. bol 22. júla 1786 zrušený, podobne ako stovky ďalších kláštorov v monarchii, ktoré sa nevenovali charite ani vzdelávaniu, a poslední rehoľníci museli miesto opustiť vo februári 1787. Krátko po zrušení ho obývalo sedem vojenských invalidov z Trnavy, no napriek tomu, že ho v roku 1797 z úcty k predkom odkúpil gróf Jozef Erdődy, kláštor postupne spustol a zmenil sa na dnešné ruiny.
Zaujímavosti
Na osud Katarínky reagoval aj naháčsky farár Juraj Fándly, ktorý sa sťažoval, že jeho farníci uprednostňujú kostol pri kláštore pred vlastným farským kostolom - svoje rozhorčenie vyjadril v diele Dúverná zmlúva mezi mníchom a diáblom z roku 1789, prvej knihe napísanej v spisovnej bernolákovskej slovenčine. Počas 18. storočia si viaceré šľachtické rody, napríklad Erdődyovci, Apponyiovci či Labšanskí, dávali pri Katarínke budovať rodinné hrobky. Sochy štyroch františkánskych svätcov, ktoré pôvodne zdobili nárožia kostolnej veže, boli v roku 1905 prenesené k rodinnej hrobke Pálffyovcov v Smoleniciach. Archeologický výskum odhalil v lodi kostola kryptu a pod sutinami presbytéria veľký barokový oltár so sochami svätej Kataríny a svätej Tekly. V blízkosti kláštora pri horárni funguje aj malá expozícia venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici, ktorá tadiaľto viedla v rokoch 1901 – 1960.
Súčasnosť a obnova
Od 3. júla 1995 ruiny ožívajú vďaka občianskemu združeniu Katarínka a stovkám dobrovoľníkov, ktorí sa každé leto zúčastňujú pracovných táborov a brigád zameraných na záchranu murovaných konštrukcií tradičnými remeselnými postupmi. Najväčším počinom bola obnova takmer 30-metrovej kostolnej veže v rokoch 2010 – 2017, realizovaná rovnakými technikami, akými bola postavená pôvodná veža v rokoch 1700 – 1714 - za tento projekt získala Katarínka ocenenie Fénix za Kultúrnu pamiatku roka 2017 aj víťazstvo vo verejnej ankete o najkrajšie obnovenú pamiatku. Vďaka postupnej konzervácii je dnes možné bezpečne prejsť väčšinou areálu vrátane zvyškov kostolnej lode, presbytéria a priľahlých kláštorných priestorov.
Praktické informácie
Ku Katarínke vedú len lesné chodníky, cestný prístup neexistuje - najbližšie parkovanie je pri obci Dechtice alebo Naháč, autom sa dá dôjsť len po hranicu lesa pri Dechticiach, ďalej platí zákaz vjazdu. Z Naháča vedie modrá turistická značka, cesta trvá približne 40 minút, z Dechtíc treba počítať približne s hodinou a štvrť pešej prechádzky lesom. Vstup na ruiny je voľný, dobrovoľný príspevok na obnovu je vítaný - záchrana pamiatky sa financuje z darov, dvoch percent z daní a dobrovoľníckej práce. Odporúčame pevnú turistickú obuv, dostatok vody a opatrnosť v okolí murív, keďže konzervácia stále prebieha. Prehliadky s výkladom, letné brigády aj sprístupnenie veže organizuje o. z. Katarínka, informácie a termíny nájdete na jeho webe.
Tipy na výlety v okolí
Výlet na Katarínku možno spojiť s turistikou po ďalších hrebeňoch a dolinách Malých Karpát - modrá značka pokračuje od Katarínky k zrúcanine hradu Dobrá Voda, chodníky vedú aj smerom na Vysokú či do Chtelnice. V Dechticiach stojí za pozretie miestny farský kostol, ďalej sa ponúka návšteva vinárskych obcí v okolí Trnavy alebo historického centra samotnej Trnavy.
